A.Opálený: Ro-di-na /DS/
Andrej Opálený: Ro - di - na.
Osoby:
Emil – manžel, otec - 50 a viac rokov
Eva – manželka, matka - 50 a viac rokov
Richard – syn, pomaly starý mládenec
Klára - Emilova sestra
Tulka – Evina priateľka
Eva – na prvý pohľad netolerantná, tvrdohlavá, autoritatívna, trochu zatrpknutá žena. Rada má veci pod kontrolou. Životné krédo, náhodne vypovedané: „Ja mám pravdu, aj keď nemám pravdu,“ hovorí za všetko. Eva sa snaží nachádzať úniky pred tak nepríjemným životným cyklom a po rokoch sa v nej opäť prebúdza túžba po opätovanej láske. Hlavne, ak si uvedomuje, že syn z plienok už dávno vyrástol a manželstvo je nuda. Vnútorne cíti, že takýto životný štýl jej nesedí a oberá ju o energiu, ideály ale aj krásu. Rybky sú jej srdcovka, záchranou vo svete, v ktorom jej málokto dokáže porozumieť. Keďže ryby sú vo všeobecnosti vedené ako nemé, mimo iné sú vhodným objektom na zdôverenie, niekedy aj spoluprácu.
Emil – na prvý pohľad flegmatik, skôr ústupčivý, málo empatický a komótny chlap, ktorý sa necháva unášať každodenným, manželským životom. Uprednostňuje skôr osobné pohodlie. Niekedy, pri zaujatí stanoviska k problému vie byť tvrdohlavý, aj keď príčinou, vďaka ktorej problém vznikol, sa nezaoberá. Má pocit, že v živote sa dosť narobil a preto si ho chce užívať podľa svojich predstáv. Tento štýl jeho života začína prekážať Eve. Ale čo by nakoniec chlap/manžel, ktorý sa dostane do "úzkych", neurobil pre záchranu manželstva.
Richard – na prvý pohľad nevyrovnaný, nevďačný syn, ktorý nie a nie vyletieť z hniezda. Rozišiel sa s babou a keďže to je v poradí asi desiata, snaží sa štúdiou, napríklad časopisu Psychológia, pochopiť svet žien. Čo takto začať od vlastnej matky? Je predsa žena. A koniec koncov, keď začne chápať ju, jej zmýšľanie a konanie, možno nakoniec pochopí aj sám seba.
Klára - sestra, ktorá sa vždy zastane brata. Energická žena, ktorá sa rada podelí o všetky svoje pravdivé informácie s okolím.
Tulka – priateľka a dôverníčka Evy ako sa to zvykne konštatovať - do pohody aj nepohody. Dobrý radca ale nakoniec aj pomocník.
Scéna:
Prázdne javisko, v jeho strede stôl zo zásuvkami ako symbol spoločenstva - komunity, rodiny. na stole CD prehrávač, okolo stola stoličky. Pod stolom kufor, smetný kôš.
Diváci, slobodní ľudia, ktorí sa prišli na predstavenie pobaviť príbehom a výkonom hercov, žijú ako ryby v jednom veľkom, stiesnenom akváriu. Herci, na rozdiel od divákov, pôsobia dojmom, že majú viac voľnosti a možností rozhodovať sa, baviť sa na divákoch. Medzi divákmi a hercami je sklenená stena.
VÝSTUP I. pokojný rozhovor manželov pred zaľahnutím „na kute“
Večer. Prítmie. Znejú tóny romanticky ladeného šansónu. Prichádza Eva. Cítiť z nej pohodu. Je trochu vyzývavo oblečená. Zo zásuvky stola vyberá kozmetickú tašku. Tampóny vlhčí mliekom a čistí si tvár. Špinavé tampóny zahadzuje do koša. S kozmetickou taškou v jednej ruke, v druhej zvierajúc operadlo stoličky, miery k akváriu. Sadne si. Nočný krém si vklepáva do pokožky na miestach, kde má vrásky. Vzhľad svojej tváre hodnotí v odraze steny akvária. Odloží kozmetickú tašku, preloží nohu cez nohu. Hľadiac pred seba sústredene sleduje plávajúce ryby v akváriu. Očami blúdi po tvárach divákov. Usmieva sa. Jednotlivé ryby zdraví otvorení a zatvorením úst, kývaním dlaňou, prihovorením sa im.
Prichádza Emil, svojou typicky pomalou, kolísavou chôdzou. Je oblečený v športovom oblečení, ktorého kusy sú z rôznych kompletov. Oblečenie má miestami roztrhané. Eva preloží nohu cez nohu, upraví si vlasy. Pozerá pred seba a tajomne sa usmieva. Emil sa postaví vedľa Evy. Má unavený výraz v tvári. Neochotne otvára ústa, ako pozdrav rybám, mierne zakýva. Eva pozrie na Emila. Postupne sa jej z tváre vytráca úsmev. Emil, uvedomujúc si pohľad Evy, chvíľu mlčky stojí a monotónne sleduje ryby. Otočí hlavu k Eve. Vidí vážnu tvár manželky. Svojsky, trochu prihlúplo sa usmeje. Opäť sa usmeje, zvážnie. Otočí hlavu k akváriu. Opakuje pozdrav rybám. Opäť nepohnuto stojí, mlčí a sleduje ryby. Eva odvráti hlavu od Emila, Nechápavo ňou pokrúti, povzdychne si a mlčky, sklamane hľadí do akvária. Vidieť, že Eva nie je spokojná so spôsobom, ako Emil komunikuje s rybami a takýmto spôsobom mu to dáva najavo.
Eva: Len tak mimochodom, cez zuby. Povedala som ti, osprchuj
sa!
Emil: Sprchujem sa každý deň. Ráno!
Eva: Tak sa sprchuj aj dva razy za deň. Mne je to jedno. Krátka
pauza.Smrdíš!!!
Emil: Nesmrdím. Ja nič necítim.
Eva: To je prirodzené. Svoj pach necíti nik.
Emil: Zvedavo pozrie na Evu. Ani ty?
Eva: Povedala som ti - choď sa, slabikuje, o-spr-cho-vať!!!
Emil pomaly, neochotne odchádza. Eva sa otočí za odchádzajúcim Emilom, pantomimicky zatlieska. S úľavou si povzdychne a pokračuje v sledovaní rýb. Emil, skôr ako odíde, zastaví sa, zamyslí, poškrabe na hlave vo vlasoch, chytí si a pustí nos (jeho opakujúci sa zlozvyk). Vráti sa, postaví na to isté miesto.
Emil: Vážne si myslíš, že je to len o sprchovaní?
Eva na neho pozrie, prevráti oči a opäť znechutene hľadí pred seba.
Eva: Som o tom presvedčená. Horizontálne, aj vertikálne.
kompletne!
Emil: Vážne a rozhodne konštatuje. Nie je to len o sprchovaní!
Eva: Ako myslíš. Keď povieš, že to nie je len o sprchovaní, tak
to nie je len o sprchovaní. Ty to vieš najlepšie!
Emil: Urazene. Jednoducho povedz rovno, že ti nevoniam!
Eva: Hovorím ti to od začiatku. Zvýši hlas. Si nahluchlý alebo
čo?
Eva sa snaží ukľudniť. Ďalej, s kamennou tvárou sleduje ryby. Emil sa prihlúplo usmieva. Eva sa zdvihne zo stoličky. Niečo sa jej nepozdáva a tak podíde k stene akvária, k jednému z divákov. Sústredene na neho hľadí. Zmraští čelo, pohrozí vztýčeným prstom (Evin opakujúci sa zlozvyk), usmeje sa.
Emil: Bol som behať!
Eva: Emilove slová ju vyrušili. Podíde k nemu. Chytí kus
roztrhaného odevu na Emilovi a pustí ho. Vravel si
niečo? Zoberie jablko zo stola, s chuťou do neho zahryzne.
Ďalej pokojne sleduje ryby.
Emil: Hlasnejšie. Bol som behať!
Eva: Ty a behať? Jedine ak okolo domu alebo po susedov
plot. Nakoniec ako vždy. Tomu ty hovoríš behanie?
Sadne si na stoličku.
Emil: Áno.
Eva: Sadni si už konečne. Nemôžem sa poriadne sústrediť.
Keď stojíš vedľa mňa, lezieš na nervy!
Emil: Aspoň vieš, že ich máš. Odchádza po stoličku.
Eva: Viac menej pre seba. Nemienim komentovať.
Eva, sledujúc ryby, s chuťou zahryzne do jablka. Emil vytiahne sprej schovaný v zásuvke stola a celý, od hlavy až po päty, sa nasprejuje. Zároveň sa rukou oháňa sa, aby sa neudusil. Sprej schová na svoje miesto, zoberie stoličku a prenesie ju dopredu. Eva sa ešte predtým, ako príde Emil, zdvihne zo stoličky, zhrozene pozrie na diváka, muža sediaceho vedľa ženy. Podíde bližšie k nemu a zdvihne prst.
Eva: Necháš ju? Čo som ti hovorila! Nemá sa ani len kedy
nažrať. Naoko nahnevane pohrozí prstom. Ty nadržanec
jeden.
Emil hlučne udrie nohami stoličky o podlahu a zostane stáť opierajúc sa o operadlo. Eva sa vystrie. Zacíti Emilov sprej. Zoberie svoju stoličku a odnesie ju ďalej od Emilovej.
Emil: Ako ospravedlnenie. Bol som behať!
Eva: Pozrie na Emila. Počula som. Opakuješ sa ako obohraná
platňa.
Eva odtiahne stoličku ešte ďalej, sadne si.
Emil: Bojím sa, že keď si sadnem, už nevstanem.
Eva: Sucho konštatuje. Posral si sa?!
Emil: To je sprej od teba! Dostávam ho pravidelne desať rokov
na narodeniny.
Ticho. Obaja sledujú ryby v akváriu. Emil si predsa len sadne.
Emil: Ale ty mi nesmrdíš.
Eva dojedá jablko. Zahodí ohryzok do koša. Vypne hudbu.
Emil: Keď sme sa spoznali, nesmrdel som ti.
Eva: S ironickým úsmevom kráča k Emilovi. Keď sme sa
spoznali, nenosil si tri dni tie isté slipy, každý večer si sa
sprchoval, niekedy aj trikrát počas dňa, lebo ti stále
niečo chutilo, nezaspal pred televízorom a hlavne, ráno
nešiel do práce v tom istom, čo si mal včera a v čom si
spal v obývačke na gauči. V noci si neprdel, negrgal, zo
sna nehovoril ženské mená kolegýň z práce a sex...bol
fajn. Na krátko sa zamyslí. Aj keď stále s tým istým
chlapom.
Emil: Hovorím o chémii. Nie o tom, aký som bol pred rokmi. Eva: Eva vytiahne krém s kozmetickej taštičky a natiera si ruky.
O svojom obľúbenom predmete na základnej škole.
Tisíckrát som počula historku o výbuchu v laboratóriu
a holohlavej celej triede a učiteľke, ktorá musela nosiť
parochňu a ...
Emil: Skočí jej do reči. Chémii, keď jeden vonia druhému
a priťahujú sa.
Eva: Ironicky sa usmeje sa. Odrazu ti voňajú baby. Tuším opäť
raz začínaš rašiť. Nič nové. Do koho si sa zaľúbil
tentokrát? Do Hantuchovej?
Emil: Rýchlo, ostro. Ty niekoho máš!
Eva: Uprene pozrie na Emila. Od zajtra spí každý z nás v inej
spálni.
Emil: Viem, že nikoho nemáš. To bola len kontrolná otázka.
Eva: Kontrolnú otázku si láskavo nasmeruj do treniek.
Emil: Keď sa dvaja milujú, tak si voňajú celý život.
Eva: Ak je medzi nami ukrytá nejaká chémia a ty ju chceš
prebudiť, choď sa osprchovať!
Emil: Vstane. Tvoje posledné slovo?
Eva: Pozri sa na tie rybky v akváriu, aké sú čisté. Krátka pauza.
Zober si z nich príklad.
Emil: Nahnevane udrie stoličkou o podlahu. Mne voda z akvária
smrdí. Ja sa v nej kúpať nebudem!!! Prehrabne sa vo
vlasoch chytí si a pustí nos.
Eva chce niečo povedať, ale mlčí. Radšej sa gestom ukľudňuje. Emil stoličku odnesie na svoje miesto. Eva si sadne na svoju stoličku.
Eva: Sucho a hlasne konštatuje. Mám to ja len chuja za muža.
Prichádza Richard, oblečený v domácom. Vyberá časopis zo svojej zásuvky v stole. Vidí bojovo naladených rodičov.
Richard: Niečo som zmeškal? Stalo sa niečo?
Emil: Otočí sa k Richardovi. nahnevane. Bol som behať!
Richard: Pozrie na otrhané miesta na úbore otca. Stretol si susedovho
psa? Robin vie byť nepríjemný.
Emil nahnevane zdvihne ruku, zovrie päsť, pohrozí.
Emil: Ty a tvoja mater si môžete ruku podať. Ja už v tejto
rodine nič nepoviem. Zbytočné hádzať hrach o stenu.
HOWG!!! Radšej pôjdem do rezervácie.
Emil odchádza nahnevaný a urazený.
VÝSTUP II. rozhovor so synom, ako sa patrí
Eva ďalej, mlčky ale zjavne už bez nálady pozoruje ryby. Richard v ruke drží rozčítaný, odborný časopis Psychológia. Sadne si na stôl, nohy si položí na stoličku ako vždy. Pozrie na mamu, na akvárium, nechápavo pokrúti hlavou a listuje. Počuť sprchu. Eva sa posmešne usmeje. Richard pozrie smerom k dverám od sprchy.
Richard: Čo si mu urobila?
Eva: Ja? Nič!
Richard: Pokrúti hlavou. Číta. Spôsob života, v ktorom máte
niekoľko ľúbostných vzťahov naraz, sa nazýva
polyamoria alebo polyamory.
Eva: Fuj. To je blbý názov. Skoro ako umelina alebo čo.
Richard: Polyamoria doslovne znamená viac lásky.
Sprcha stíchla. Richard sa zastaví v čítaní, pozrie smerom ku kúpeľni.
Richard: Dlho nevydržal.
Eva: Aspoň niečo. Mohol by si mi to zopakovať?
Richard: Dlho nevydržal.
Eva: Myslím o tých znameniach lásky.
Richard: Polyamoria znamená viac lásky.
Eva: To akože ti dávam málo lásky?
Richard: Jedna polyamorička sa vyznala: "Som šťastná, keď mi
môj priateľ rozpráva, čo zažil s druhou partnerkou.
Nežiarlim. Keď vidím svojich partnerov, ako sa pritúlia
a dajú si bozk, zohreje ma to na srdci. Akoby som sa
bozkávala s nimi."
Eva: To sa môžu rovno bozkávať všetci traja naraz.
Richard: Mami prestaň. To sú vážne veci.
Eva: Však to. Museli by mať huby ako kombajn.
Richard: Nad slovami mami nechápavo krúti hlavou. Pokračuje.
Nechápete? Komentuje. Vidíš? Tam sa nachádzaš presne
ty! Číta ďalej. Uznajte aspoň praktickú stránku veci.
V takomto rodičovstve je výhoda, že keď dvaja idú na
koncert, tretí môže zostať s dieťaťom doma.
Eva: Vedia aspoň čie je to dieťa?
Richard: Mami! Hovorí sa tomu otvorené manželstvo. To nemá
mantinely.
Eva: Pri hokeji platia aspoň nejaké pravidlá ktorým
rozumiem.
Richard: Aj tu sú pravidlá.
Eva: Áno? A aké?
Richard: Manželka má dominantné postavenie a ostatné baby sú
len na sex.
Eva: Bože môj. Vidí, že Richarda neodradí od témy. A koľko ich
môžeš mať? Päť?
Richard: Napríklad. Toto číslo sa mi celkom pozdáva.
Eva: Miláčik. Zabúdaš však na jedno, že city počítať nevedia.
Dominantná je jednotka, však?
Richard: Presne tak.
Eva: Kľudne sa ale môže stať, že sa zamiluješ do štvorky,
lebo je najväčšia potvora a vie ako na teba, no a z
jednotky je zrazu mínus päťka. Ale jej to nebude jedno. Richard: Nebuď negativistická.
Eva: Jáááj, moje Zlatko. Všetci máme svoje ideály. Ja som
kedysi snívala že strávim večeru s Bobom Dylanom. Ale
tvoj otec ma nepustil.
Richard: Je to možné? Nechceš ani len trochu chápať čo
prežívam? Nepočúvaš ma!
Eva: A ty vieš, čo prežívam ja? Koľkokrát som ti povedala,
že si nemáš sadať na stôl, láska!
Richardom ani nepohne.
Richard: Argumentuje. Tu o tom píšu! Niečo presne a výstižne
popisujú a ja mám pocit, akoby tak trochu písali aj mne.
Rozumieš?
Eva: Mám sa otočiť a kydnúť ti jednu?
Richard: Si otrasná! Prečo sa mi stále vyhrážaš? Aj tak vieš, že to
nikdy neurobíš.
Eva: Otočí sa, vstane. Skutočne?! Pozerajú si do očí. Ako chceš.
Sadne si a opäť pozerá do akvária. Nakoniec, mne to môže
byť jedno. Zozbieral si zo stola všetky omrvinky a utrel
mastný fľak z večere, čo zostal po tvojom otcovi.
Richard zoskočí zo stola.
Richard: To si mi nevedela povedať hneď? Nahnevane ukáže rukou
na stôl. Prečo si ho neutrela?
Eva: Čakali na teba. Chýbajú tu tie ďalšie štyri ženy, čo by po
vás upratovali.
Richard sa snaží z oboch strán dovidieť na zadok, čo bohužiaľ nejde. Zmätene si po ňom udiera. Eva sa len zhlboka nadýchne a vydýchne, usmieva sa.
Eva: K rybám, ukazujúc prstom na Richarda. Nechcete si
zaďobať? Ale pozor na intímne miesta. Sucho a nahlas
konštatuje. Masť nevyprášiš, láska.
Richard prestane.
Richard: Uvedomuješ si, čo si svojou nedbalosťou spôsobila?
Eva: Ja? Udivene ukáže prstom na seba. Rozhodne. Ja nie, láska!
Richard sa postaví pred matku.
Richard: Prestaň mi hovoriť láska a radšej sa mi tam pozri ...
Mierne otrčí zadok.
Eva: Okamžite reaguje. Do zadku?
Richard: Mami! Netvár sa, že mi nerozumieš a pozri sa, či na
nohaviciach nemám mastný fľak.
Eva: Naumývala som sa ho až, až. Bobáčik. Ale keď inak
nedáš.
Richard: Prestaň a poriadne sa pozri.
Eva si ide po okuliare do zásuvky v stole. Založí si ich, obzerá nohavice, rukou stisne a s chuťou plesne Richarda po zadku. Usmieva sa.
Eva: Ako dva strúčiky cesnaku.
Richard: Vystrie sa, zúži oči. Tie tvoje blbé fóry. Že ma to skôr
nenapadlo. Zamieri opäť k stolu.
Eva: Čo už narobíš. Ty si jediný chlap v tejto domácnosti, čo
za to stojí. Zdvihne prst, smerom hore. A ktorému stojí.
Richard si chce sadnúť na stôl. V poslednej chvíli si to rozmyslí a radšej si zoberie svoju stoličku. Prenesie ju k Eve.
Eva: Sem nie, lás ... miláčik. Tu sedáva tvoj otec.
Richard: Mňa z vás drbne. A nehovor mi stále miláčik! Na to máš
otca!
Richard si prenesie stoličku na druhú stranu a sadne si na operadlo. Ďalej mlčky listuje v časopise.
Eva: Otvorené manželstvo je sympatické, ale v skutočnosti
funguje málokomu. Prečítala som si to skôr ako ty. Mal
by si to dočítať aj ty.
Richard: Prekvapene prestane listovať. Ja som myslel, že ty takéto
veci neriešiš. Strany len očami preletíš a časopis hodíš
pod stôl.
Eva: No vidíš. Mamy nestarnú tak rýchlo ako si myslíš.
Správna mama je vždy naporúdzi, keď milované dieťa
niečo potrebuje.
Richard: Zavrie časopis. Môžem sa ťa niečo opýtať?
Eva: Áno, milá... zháči sa, lás... opäť sa zháči Bobáčik. Richard: Nahnevane. Nehovor mi Bobáčik!
Eva: Vieš čo? Ty mi nebudeš rozkazovať, ako ti mám hovoriť.
Som tvoja matka! Miláčik, Bobáčik, Láska! Ukľudní sa.
Čo si potreboval vedieť? Vysyp.
Richard: Prečo s otcom každý večer sledujete ryby v akváriu? Eva: Relax, miláčik. Jing a Jang, láska. Sleduješ niečo, čo sa
hýbe, otvára ústa a pritom nevydáva zvuk. Božské ticho.
Ja im rozprávam a oni, znázorní nemé otváranie úst, plávajú
ďalej. Jednoducho relax.
Richard: Dôrazne. Ty nazývaš relaxom každý večer zízať na tie isté
ryby?
Eva: Rybičky. Neodvrávajú, nekomentujú, je na nich
spoľahnutie. Vždy sú tu, keď ich potrebujem.
Richard: Mne by z toho preskočilo.
Eva: Tomu nemôžeš rozumieť. Metajú s tebou ešte hormóny. Richard: Odsekne. Pubertu mám dávno za sebou.
Eva: To nie je isté. Si chlap. Navyše, po mnohých
nevydarených pokusoch nájsť si trvalý vzťah, stále si
slobodný.
Richard: S tebou sa nedá normálne rozprávať! Podľa teba, každý
chlap, čo sa neoženil je stále puberťák.
Eva: Asi tak.
Richard: Musíš mi to stále vyhadzovať na oči? Vymenuje niekoľko
stále slobodných a slávnych osobností, sú stále puberťáci?
Richard nahnevane otvorí časopis a nervózne, bez zjavného záujmu, ním listuje a stále si niečo hundre.
Eva: Ja viem Zlatko, že vo mne a otcovi nemáš dostačujúci
vzor, aby si pochopil prednosti manželstva.
Vojde Emil, oblečený s pyžamom v ruke. Spod stola vyberie prázdny kufor a položí ho na stôl. Otvorí ho. Hodí doň pyžamo, kefku, pastu.
Eva: Udivene na neho pozrie. Stroho. Ty niekam cestuješ?
Emil s Evou chvíľu na seba pozerajú.
Richard: Niekam cestuješ, otec? V noci?
Eva: V noci?
Emil nič nehovorí, odchádza. Kufor zostáva otvorený. Eva nechápavo mykne plecami.
Eva: K Richardovi. Miláčik, pozri sa na tie rybičky. Povedz, nie
sú milé?
Richard nejaví záujem. Eva stojí pred akváriom.
Eva: Zopakuje hlasnejšie. Nie sú milé?! Milo k Richardovi. Poď
sem ku mne. No tak, poď sem. Richard pristúpi, Eva ukazuje
na divákov. Každá je iná. Musíš sa na ne pozrieť zblízka.
Sleduj. Jedna má trochu nabúraný noštek, druhá je
štíhla, jedna plnoštíhlejšia, tretia..., štvrtá sa usmieva,
ďalšia sa práve nažrala, vidíš to podľa bruška...
Opatrný opis divákov.
Richard: Skôr posmešne. Cerí zuby. Prosím ťa, kde na to chodíš? Eva: To je prax. Dlhé hodiny pozorovania. Vyber si ktorú
chceš. Medzi divákmi vyberá dievča. Richarda núti, aby spolu
s ňou na ňu sústredene pozeral. Pozeraj na svoju vyvolenú.
To akože obrazne. Po chvíli zistíš, že je úplne iná ako tie
ostatné. Že je výnimočná.
Richard sa predkloní. Chvíľu pozerá zblízka na dievčinu v prvom rade. Škrabe si bradu.
Richard: Myslíš to vážne? Už zase tie tvoje srandičky. Otočí sa a
odchádza.
Eva: Zastavuje ho. Napríklad Emanuel. Len sa pozri. Ukazuje.
To je typický zvodca. Neskutočne kontaktný samček.
Popri samcovi prepláva rýchlo a hovorí mu: No tak, chyť
ma ty frajer. Šup, šup, šup. No poďme. Znázorňuje. Vedľa
samičky pláva pomaly, akoby prispato a pritom sa na ňu
stále usmieva. Niekedy aj hodinu. Od toho by si sa mal
učiť!
Richard: Ty to všetko, čo hovoríš, skutočne vidíš?
Eva: Obrazne.
Richard: Mami, si si istá, že hormóny metajú len so mnou? Eva: Povedala som niečo zlé? Alebo nezrozumiteľné?
Obaja odchádzajú k steny akvária.
Richard: A čo tvoj kontaktný samček?
Eva: Hovorím len o tom, čo vidím. A to je rozdiel! Nikde som
to nečítala. Na rozdiel od teba!
Richard: Významne. Ja ... rozhodne NIČ nevidím! Ale zato viem,
na čo celý čas myslíš TY!
Eva: Usmeje sa na syna. Ale prosím ťa. Rybičky sú nám predsa
veľmi podobné?
Prichádza Emil, hodí do kufra ďalšie oblečenie.
Eva: Udivene pozrie na Emila. Stroho. Ty niekam cestuješ? Už
som sa ťa to raz pýtala.
Emil s Evou chvíľu na seba pozerajú.
Richard: Ty niekam cestuješ, otec?
Eva: V noci?
Richard: Mal by si sa s mamou rozprávať!
Emil na nich pozerá, nič nepovie, poškrabe sa vo vlasoch, krátko chytí nos, odchádza. Richard je tiež prekvapený. Kufor zostáva otvorený.
Eva: Trochu nahnevane k Richardovi. Mohol by si nám, ženám,
venovať trochu viac pozornosti! Nie sme len obyčajný
nástroj na uspokojenie vašich telesných túžob.
Richard: Nedávaj mi do úst, čo som nikdy nepovedal. Ja už svoje
poznám. Skúmavo hľadí na matku. Otázka!
Eva: Áno, miláčik. Vidím, že ťa to zaujalo.
Richard: Povedz mi, ktorá z tých rýb je podobná tebe?
Eva: Mne? Zatvári sa neisto. Krátko sa smeje a skúmavo zahľadí
na syna. Chceš ma dobehnúť. Myslíš to vážne? Lebo ak si
robíš zo mňa srandu. Zakýva vztýčeným prstom. Richard: Nie mami! Myslím to skutočne vážne.
Eva vidí, že Richard sa nedá odradiť a chce počuť odpoveď. Zhlboka sa nadýchne, otočí sa a hľadí do akvária. Nasledujúce slová z nej lezú ako z chlpatej deky.
Eva: Nóóó... Tak, na to som ešte neprišla. Aby som sa
správne vyjadrila, ešte som takú nezbadala. Pripúšťam,
že jedna alebo dve rybky, bez bližšieho určenia pohlavia,
sú mi milé. Vieš, ako to myslím. Ja som nikdy nemala
jeden veľký vzor... Zasekne sa, pozrie na Richarda, usmeje
sa. Pohrozí prstom. Ty, ty, ty ... Potom syna krátko pohladí po
vlasoch. Odkašle si. Ale ty si môj milý synáčik a nebudeš mi
pomáhať, pravda.
Richard: Rozhodne nie! To by som sa neodvážil. A nakoniec, ty
najlepšie vieš aká si.
Eva: Rýchlo sa chytí. Správne. Bingo! Zatlieska. Najkrajšie je, ak
na to príde každý sám! Na svoj vek si múdry a šikovný.
Som na teba pyšná.
Richard: A ja som rád, že to takto vnímaš. Viem, aký som a ty mi tu
už viac nebudeš hovoriť čo mám robiť. Budeš ma brať
takého, aký som!
Prichádza Emil, hodí ďalší kus oblečenia do kufra.
Eva: Dôrazne veľmi nahnevane. Musím sa ťa dokola pýtať to isté?
Mierne, s dávkou irónie. Ty niekam cestuješ?
Emil s Evou chvíľu na seba pozerajú.
Richard: Myslíš to vážne, otec?
Eva: V noci je rezervácia zatvorená!
Richard: Nepotrebuješ v niečom pomôcť, otec?
Emil na nich pozerá, nič nehovorí, odchádza. Kufor zostáva otvorený. Richard vstáva a chystá sa na odchod. Zasúva stoličku za stôl, berie si zo stola ovocie.
Eva: Nevzdáva sa. Opatrne. Prečo odchádzaš? Práve som ti
chcela ukázať jednu rybku, čo sa na teba trochu, ale
naozaj len trochu hrozne podobá. Mohlo by ťa to zaujať.
Zháči sa a s previnilým úškrnom čaká na reakciu. Richard: Otočí sa, s vážnym výrazom v tvári. MAMI. PRESTAŇ!!!
Unavuješ ma.
Eva: Nemyslím to zle.
Richard: Najskôr láskavo nájdi tú svoju!
Eva: A nechceš sa, čo i len jedným očkom na ňu pozrieť? Richard: Nie!!! Chceš predsa, aby som viac pozornosti venoval
ženám a nie tvojim rybám.
Eva: Rybkám. Ale nakoniec by si musel uznať, že podobnosť
je neodškriepiteľná.
Richard podíde k mame. Dôverne jej povie do ucha.
Richard: Mám pre teba novinku. Ja som si vybral teba. Začal som
ťa pozorovať, študovať a ty o tom ani nevieš. Budem ti
venovať viac pozornosti. Hľadať, čo sa v tebe skrýva. Tak
nejako si to predstavuješ. Či?
Eva: Zháči sa, zneistie. Ty? Mňa? Prečo mňa?
Richard: Si moja matka. Roky ťa poznám a hanbím sa za to, že
som ťa nespoznal bližšie. Ty mňa sleduješ od malička.
Som v nevýhode. Chápeš ma, čo tým chcem povedať?
Eva je neistá, zmätená a zároveň zhrozená.
Eva: Ale ja som predsa tvoja matka.
Richard: Hlavne si žena. Hovorí sa, že syn si vyberie svoju
nastávajúcu podľa vzoru matky. Od narodenia som pod
tvojim vplyvom a nikdy som si to tak neuvedomoval ako
posledné dni. Možno pre tieto dva dôvody som doteraz
pri žiadnej z báb dlhšie nevydržal, lebo ... zdvihne prst.
Porozmýšľaj!
Eva: Ale nemôžeš si vybrať podobnú mne!
Richard odchádza. Vo dverách sa ešte otočí. Eva vidí zdvihnutý prst Richarda.
Richard: A nie, že mi budeš hľadať nevestu medzi rybami. Myslím
to samozrejme obrazne, ale vážne.
Eva: Spamätala sa. Neprijíma porážku, snaží sa prebrať iniciatívu.
Si smiešny. Chcem ti len pomôcť. Si môj syn a cítim, čo
ťa trápi.
Richard: Idem spať. Ver mi, že večerné rozhovory s tebou sú
náročnejšie ako čítať časopis o ženách. Dúfam, že
zaspím.
Eva: Musí mať posledné slovo. Polohlasne. Ja večer nečítam nič!
Aj keď času mám habadej.
Richard len krúti hlavou. Odíde. Eva zostáva sama. Pozerá na rybičky.
VÝSTUP III. manželský dialóg
Eva zamyslená prichádza k stolu a púšťa si šansón.
Eva: Sama pre seba. Vraj hormóny. Všetci ich máme,
hormóóóny. Vyberie krmivo so zásuvky v stole, sype ho
rybkám. Jemne sa vznáša v rytme hudby. Ani sa na vás
poriadne nepozrel. Ale zvážte, nemôže si vybrať ženu
rovnakú, ako som ja. Dva kladné póly sa predsa
odpudzujú. Ak budeme rovnaké, neznesieme sa.
Ja chcem nevestu s ktorou si budem rozumieť. S ktorou
budem chodiť na kávu, budeme spolu nakupovať
a hlavne, ktorá sa bude vedieť postarať o môjho syna.
Milú, šikovnú a nie nejakú Harpiu. Povzdychne si. Musí byť
iná! Chcem tak veľa? Myslím, že až tak nie. Poznám
matky, ktoré sú náročnejšie na svoje nevesty. Musia vedieť
variť, prať, žehliť... Asi to už nezmením. Ja mu vo výbere
brániť nebudem. Ak ho nejaká priťahuje, nieto čo riešiť.
Nakoniec by ma v posteli, pri tom onom alebo po tom ...
onom ohovorili a ja by som bola tá najhoršia, bosorka.
Pudy, chtíč a rozum. V dnešnom zhýralom svete dve
takmer nezlučiteľné veci.
Evu kŕmenie rýb upokojuje a tak sa uvoľnená vznáša v rytme hudby. Vchádza Emil. Na hlave má sluchátka a čiapku, viacvrstvové oblečenie. Postupne sa zoblieka a veci hádže do kufra. Kufor je takmer plný. Eva zastane, chvíľu ho pozoruje. Emil otvorí svoju zásuvku a aj z nej hádže veci do kufra.
Eva: Nahnevane. A ty čo to tu s tým kufrom stále stváraš?! Máš nejaké branné cvičenie alebo čo! Mohol by si sa mi trochu venovať? Prejde povedľa Emila. Ten nereaguje. Tvári, že sa nepočuje. Eva sa nakloní nad stôl z druhej strany.
Eva: Kričí. Môžeš si dať tie sluchátka dole, keď sa s tebou rozprávam?!
Emil na ňu chvíľu pozerá, potom v kľude ďalej urovnáva veci v kufri. Eva tresne vekom kufra a privrie Emilovi prsty. Emil skáče od bolesti.
Eva: Vypne hudbu. Emilovi strhne sluchátka z uší. Teraz ma už
počuješ?
Emil: Chytá sa za uši. Si normálna? nevie, čo skôr zachraňovať.
Či prsty, či uši. Balím sa. Chceš mať oddelené spálne, tak
ich budeš mať!
Eva: A na to potrebuješ kufor? Šibe ti?
Emil: Idem k sestre. Nešibe mi!
Eva: Vybehne. Sestre? Ty si volal sestre? Robí si srandu.
Sestrička, tvoj anjeliček strážniček. Chvíľu ťa nechám
samého a už vyvádzaš.
Eva otvorí kufor a začne z neho po Emilovi hádzať veci. Nakoniec zhodí kufor zo stola.
Eva: Pozbieraj to a pakuj sa do spálne pokiaľ ťa nenakopem
do zadku.
Emil vzdoruje. Zoberie stoličku a sadne si na ňu.
Emil: S tebou sa nebavím. Nie si normálna!
Eva: Tak mladý pán nepočul. Ako chceš!!!
Eva berie kufor, položí mu ho na kolená.
Eva: Nezabudni si zobrať všetko. Všecičko. Zbiera rozhádzané
veci po zemi a hádže ich po Emilovi, sediacom na stoličke
s kufrom na kolenách. Nič sa nedeje. Super. Aspoň sa mi
uvoľní priestor v skrini a prenesiem si svoje veci
z veľkého šatníka do spálne. Vecami obhadzuje Emila, vešia
mu ich na telo. Budem mať všetko na jednom mieste.
Poriadok, pekne uložené, opraté, čistučké, voňavé.
Emil, sediac bez pohnutia s kufrom na kolenách, obhádzaný kúskami odevu, pripomína sochu. Eva v závere majestátne stojí pri ňom, s rukou na jeho pleci.
Eva: Víťazoslávne. Dúfam, že si spokojný. Máš, čo si chcel.
Chvíľa ticha. Odrazu akoby jej to prišlo ľúto. To mám odmenu
za to, že som sa o teba starala 29 rokov. Ale nie. Ty
nedokážeš byť vďačný. Nahnevane. Presne ako tvoja
mater! Opäť ľútostivo. Kľudne si povieš, že ja nie som
normálna. Nadýchne sa. Myslím, že už toho bolo dosť!
Predstavenie skončilo! Pakuj do spálne aj s tým svojim
haraburdím, pokiaľ ma skutočne nenaserieš. Ukáže
prstom na spálňu. Tam je tvoje miesto!!!
Ticho. Emil sa ani nepohne.
Emil: Chlapi v krčme povedali, že som pod papučou.
Eva: Udivene. Áno? Smeje sa. A ja som kde, keď ty si pod
papučou?
Emil: Zahniezdi sa na stoličke, prekvapený otázkou, ktorú
nečakal.Akože kde... Významne sa poškrabe na temene
hlavy, chytí si nos. Nad papučou.
Emil otvára kufor a pomaly hádže doň veci zo seba.
Eva: Aha. Sklamaná jeho chabou fantáziou. A kto je v papuči?
Emil: Je nesvoj. Kto je v papuči, kto je v papuči. Inú hlúposť sa
nevieš opýtať? Celá ty. Zo všetkého hneď robíš vedu. Inú
hlúposť sa nevieš opýtať? Celá ty. Zo všetkého hneď
robíš vedu. Proste chlapi v krčme povedali, že som pod
papučou. A keď som pod papučou, tak som pod papučou!
A s tebou sa o tom už viac baviť nebudem.
Eva: Vysvetlili ti ako to myslia?
Emil: Nie. Ale majú pravdu!
Eva: Áno? Takže ja nemám pravdu? U nás papuče nikto
nenosí! Tak neviem, pod akou papučou chceš byť!
Zozbiera posledné kusy a hádže na Emila, Emil zase do kufra.
Keď som ti ich chcela kúpiť na Vianoce, povzdychne si,
vzpieral si sa ako dostihový kôň. Paroduje. Čo som sprostý
nosiť papuče? Chlapi v krčme sa mi budú smiať. Kufor
plný, zatvorený.
Emil: Prestaň! Debata o papučiach je dávno ukončená.
Si neznesiteľná!
Eva: Ja len, či si si to náhodou nerozmyslel ... a nechceš pod
stromček papuče.
Emil s kamenným výrazom v tvári vstane zo stoličky, kufor sa otvorí, padá na zem, veci sa čiastočne rozsypú.
Emil: Chytí sa za hlavu. Prestaň!!! To sa nedá počúvať. Eva: Okamžite nadviaže. Ja som nezačala debatu o papučiach. Emil: Ustúpi od stoličky. Sadni si a pozeraj sa na tvoje šibnuté
ryby!
Eva: Smrť v očiach. Čo si povedal?! Zopakuj to ešte raz! Emil: Víťazoslávne zdvihne hlavu, vystrie sa. Ja už nepoviem
NIČ!!! Odchádzam!
Eva: Cez zuby. Zopakuj to ešte raz, ty ... smrad jeden. Kope do
vecí na zemi.
Emil: Významne vypne hruď a víťazne mykne hlavou. Nič!
Eva uvidí v Emilovi vzpínajúceho sa žrebca. Jej hnev zmizne. Odrazu si na niečo spomenie, prebudí sa v nej náruživosť. Očami zaostrí, pustí hudbu, zo zásuvky stola vytiahne jazdecký bičík. Všetko robí pomaly a precízne. Krátka póza. Ticho pred búrkou. Podíde k Emilovi a šľahne ho po chrbte. Eva srší energiou nadržanej ženy.
Emil: Preľakne sa, odskočí. Zhrozene pozrie na Evu. Si normálna?
Čo robíš?
Eva: Sarkasticky sa usmeje. Čo robím? Vážne, s hrubým hlasom.
Miláčik. Krotím žrebca. Bičíkom šľahne vpravo, vľavo
a postupuje k Emilovi. Tak poď. Sám si si koledoval.
Provokuješ ma.
Emil ustupuje v nemom úžase a Eva krok za krokom postupuje. Eva: Eva zastane. Krížne šľahá. No len poď. Môj žrebec
neskrotený. Erdži. Áno, erdži!
Emil vytreští oči, otvorí ústa.
Eva: Posunie sa o krok vpred. Erdži, ty bastard jeden! Šľahne. Emil: Postaví sa za stoličku. Naprázdno prehltne. Vzopne sa.
Nebudem erdžať! Nikdy som neerdžal. Neviem ako sa to
robí a ani ma to nezaujíma. Nájdi si niekoho iného.
Eva: Naberá ešte viac na guráži. Krok vpred. Skrotím ťa, ty jeden
... nevďačný ... prérijný žrebec. Mustang. Áno, mustang.
Brániš sa, ale to mi neprekáža. Je to ešte vzrušujúcejšie.
Stačí pevná, rozhodná ruka a neustúpiť. No tak poď.
Nebuď Sraľo Makový.
Eva šľahá, Emil ustupuje a tak krúžia okolo stola. Ozve sa zvonenie. Zastanú.
Eva: ERDŽI!!! A nezvoň!!!
Opäť krúžia okolo stola ale už sa naháňanie stupňuje.
VÝSTUP IV. rodinné zápolenie, tu sa naozaj nedá spať
Do miestnosti vojde Klára a Richard. Zostanú stáť v úžase. Sledujú, čo tí dvaja vyvádzajú.
Richard: Nepočuli ste, že niekto zvonil? Vypne hudbu.
Klára: Zhrozene. Eva? Čo to robíš? Si normálna? Okamžite
prestaň!
Emil: Ja som jej to tiež povedal.
Eva a Emil na chvíľu spomalia.
Richard: Tu sa fakticky nedá spať. Už dve noci som sa poriadne
nevyspal. Ale ako chcete. Sadá si na voľnú stoličku. Pre
istotu zostanem. Aby ste sa nepobili.
Klára: Toto keď budem niekomu rozprávať, neuverí. Eva: Šľahne ku Kláre. Super. K Emilovi. Najväčšia klepna
z mesta prišla. Paroduje Kláru. Toto keď budem niekomu
rozprávať ... Šľahne bičíkom k Emilovi. Ty si ju zavolal, tak
aby mala o čom: Erdži, ty bastard jeden! Ja z teba to
erdžanie vytlačím, aj keby som ťa mala uštvať. Opäť sa
pustí naháňať Emila. Ten beží okolo Richarda. Richard vystúpi
na stoličku. Cíti sa neisto.Skrotím ťa, ty jeden nevďačný
prérijný žrebec. Nebol by si prvý, ktorého sa žene
podarilo osedlať.
Richard: Hlasno. Mohli by ste prestať? Ešte prídem k úrazu. Klára: Snaží sa ich zastaviť, bezvýsledne. Eva prestaň. Počula si
čo som povedala?!
Richard: K otcovi. Otec, mohol by si mi povedať, čo si mame
urobil? Prestaňte už konečne! Dupe po stoličke. Emil: Ja som v tom nevinne. Núti ma nosiť papuče.
Emil sa schová za Kláru, použije ju ako ochranný štít. Eva zostane stáť pred Klárou. Richard si sadne na stoličku, vydýchne.
Klára: Čo si to povedala? Ja že roznášam drby po meste? To si
vyprosím! Neroznášam žiadne drby po meste!
Eva: Ironicky. Áno? Huba sa ti nezastaví celý deň. Paroduje.
Vy ste to nepočuli? Skutočne? No to si musíte vypočuť.
Vy o tom neviete? No tak si to vypočujte, bla, bla, bla. Klára: Na to ju mám, aby som rozprávala! Máš ju aj ty. Eva: Skôr ako ráno vytiahnem päty z domu, už celé mesto
vie, čo sme večerali.
Klára: Ja hovorím vždy len pravdu. Neklamem!!! Počula si? Eva: To som zistila. Tvoja pravda nemá hraníc. Pri tebe by
človek mohol na pravdu aj umrieť. Je to ako seriál na
pokračovanie. Každé ráno nová kapitola. Hotová tele
novela. Nahnevane. Ale prečo o našej rodine? Keď to
tvojmu bratovi nevadí, prosím. Ale mne hej! Čo keby si
radšej roznášala nejaké pikošky o sebe? Madam
DOKONALÁ? Začneme s tým, ako sa šeredne obliekaš.
Aké máš brušisko!
Klára: To si nemala! Sme rodina!
Eva: Odrazu.
Emil: Eva. Prosím ťa prestaň!
Eva: Ty mlč, žrebec! Keď sa dostanem k tebe, tak ti to zrátam. Klára: Emil je vzorným, dobrým manželom.
Eva: Áno? Čo nepovieš! Láskavo ustúp a nemiešaj sa medzi
nás dvoch. Ja viem, čo robím.
Eva chce obísť Kláru raz sprava, potom zľava. Klára sa vždy postaví pred ňu. Keďže Klára je pevnejšia žena, Eva ju nemôže obísť. Richard si sadne na stôl, aby lepšie videl. Hojdá nohami.
Richard: Tele novela pokračuje.
Eva: Hovorím ti, ustúp! Lebo, ak ma obaja naseriete,
neručím za seba. Šľahne bičíkom. Bude lietať prašina!
Klára: Uvedom si láskavo, s kým sa rozprávaš!
Richard: Mami, toto skutočne nemá zmysel. Tete Kláre sa
nemôžeš rovnať.
Eva: Mlč a sleduj rybičky. Utišuj ich, aby sa nevyplašili.
Richard si povzdychne a otočí sa k divákom. Hojdá nohami. Znázorňuje rybám aby sa ukľudnili.
Klára: Ja sa ťa nebojím. Nemusí byť stále po tvojom.
Eva: Ale mala by si. Udrie sa do hrude. V mojom dome, ja mám
vždy pravdu. A nikto sa mi do nej starať nebude!
Eva zdvihne bičík.
Klára: Zadrží jej ruku. Brata mi mlátiť nebudeš a prestaň
poskakovať ako Gumkáč.
Eva začne bojovať s Klárou.
Richard: Blázinec. Nechce ma niekto adoptovať?
Do miestnosti vojde Tulka. S hrôzou sa rozbehne k Eve, odtiahne ju od Kláry a Emila, pritom sama schytá. Evu zavedie k stoličke a usadí, utišuje ju. Tulka: Eva, preboha, čo to robíš? A prečo máš v ruke bičík?
Eva sedí na stoličke, dvíha hruď - naoko fňuká, chvíľami šľahá bičíkom do vzduchu, raz na jednu, raz na druhú stranu.
Klára: Ideme. Tu nemáme čo robiť. Pozri na ňu. O chvíľu
vytiahne sedlo a bude sa tu na tebe premávať ako na
parkúre.
Emil drží kufor, Klára zozbiera veci do kufra. Kufor zavrú a odchádzajú. Tulka ukľudňuje Evu. Pri odchode sa Emil zastaví, neodpustí si významnú poznámku.
Emil: Howg!
Eva vyštartuje po Emilovi. Richard sa postaví medzi nich. Zavedie Evu k stoličke, usadí, objíme okolo krku.
Eva: Nevďačník.
Richard: Mala si pravdu. Lepšie raz vidieť, ako trikrát čítať. Ešteže
tie tvoje ryby nevedia rozprávať. Keby si vedela ako boli
všetky pritlačené na sklo a sledovali obrovskými očami,
čo si stvárala.
Eva: Rybičky.
Richard: Keby si niečo potrebovala, prídi sa porozprávať.
Odchádza. Idem si konečne pospať.
VÝSTUP V. rekonštrukcia
Eva sedí na stoličke, chvíľami rezignovane šľahá bičíkom do vzduchu, raz na jednu, raz na druhú stranu. Fňuká.
Tulka: To čo bolo?
Eva: Neviem.
Tulka: Ako to, že nevieš? Máme predsa plán! Mala si
postupovať presne podľa neho. Bod po bode. Načo sme
hodiny a hodiny čítali tú hrubú knihu: 50 odtieňov sivej.
V noci sa mi o nej dokonca snívalo. Budila som sa
spotená. Boli sme spolu v kine Trénovali sme. Máme
predsa plán!!!
Eva: No... Mali sme plán.
Tulka: Ten bičík si mala použiť na niečo úplne iné.
Eva: No veď to. Bol pekne schovaný, v zásuvke. Vytiahla
som ho v správnu chvíľu.
Tulka: Usmeje sa. Si si istá?
Eva: Emil bol správne nažhavený. Za to ti ručím. Tulka: No a čo sa teda dialo potom, keď si ho vytiahla? Eva: Postaví sa. Sústredila som sa, zaujala správny postoj...
Robila som všetko presne tak, ako sme to nacvičovali.
Tulka jej trochu poopraví postoj. Stál krásne oproti mne.
Ako ona stála vo filme. Len bol otočený chrbtom, takže
som ho nemohla po hrudi. Videla som krásny, široký,
červený chrbát.
Tulka: Červený chrbát?
Eva: Šľahala som. Znázorní švih. Pekne.
Tulka: Tomuto ty hovoríš pekne? Napraví nedokonalosti pohybu.
Eva: Tak a tak a potom zase tak a tak. Zopakuje. Znázorní.
Tulka: Vytrhne jej bičík z ruky. Prestaň a preber sa. Koho si mala
šľahať? Emila a nie Kláru.
Eva: Vytrhne jej bičík z ruky. Však som aj. Ja za to nemôžem,
že tam neskôr prišla Klára. Začala som Emilom. A potom
to už išlo nejako samo.
Tulka: A čo? Ako sa mu to páčilo?
Eva: Bol trochu prekvapený. Najskôr na mňa zízal, stále zízal Tulka: Moment prekvapkania. Tak by reagoval každý chlap,
keď ho šľahneš.
Eva: A ja šup. Šľahla som. Videla som, že sa mu to páči.
A ešte raz a ešte raz. Že ho to vzrušuje. Šup, šup, šup ...
Tulka: Nebála si sa, že sa vzoprie a vytrhne ti ho z ruky? Eva: Držala som ho pevne. To mám nacvičené z tenisu. A ešte
raz a ešte raz. Bol otočený hruďou ku mne a ja som sa
snažila zasiahnuť ju.
Tulka: To je to správne miesto! Chlapa treba ako prvé po hrudi.
Rovno po vajciach by bolelo. Najskôr nech si zvykne.
No a čo on?
Eva: Len tak stál a stál, zízal na mňa tými svojimi veľkými,
obrovskými očami. Tak som mu povedala: No len poď.
Môj žrebec neskrotený.
Tulka: To si mu povedala? Ale veď na tom sme sa nedohodli.
Eva tak, ako si spomína, opäť sa rozkokoší. Šľahá bičíkom a znázorňuje ako išla na Emila.
Eva: No len poď. Môj žrebec neskrotený. Krok vpred.Začal
nekoordinovane pobehovať. Trochu ma to aj zmiatlo,
ale potom...
Tulka: Pragmaticky. A hudbu si mala pustenú?
Eva: Mala.
Tulka: Akú hudbu? Lebo na nej veľmi záleží.
Eva: Šansón. Francúzky šansón plný lásky. Bola ním
presiaknutá celá miestnosť.
Tulka: Dobre si vybrala. Šansóny sú to najlepšie. No a ďalej? Eva: Erdži. Áno, erdži. Eva sa stále viac rozohňuje. Ale keďže
nemá Emila otočí sa k Tulke.
Tulka: Erdži? Ty si chcela aby erdžal?
Eva: Postav sa presne ako on. Ja ti ukážem ako to bolo.
Dokonalá rekonštrukcia.
Eva napraví postoj Tulky. Vidieť, že sa opäť dostáva do varu. Eva: Skrotím ťa, ty jeden ... nevďačný ... prérijný žrebec.
Mustang. Brániš sa, ale to nevadí. Stačí pevná, rozhodná
ruka a neustúpiť. No tak poď. Sraľo Makový.
Eva švihá, Tulka ustupuje. Tulka sa v jednom momente vzopne a rozhodne, vzpriamene zostane stáť. Eva tiež zastane.
Eva: Erdži!
Ticho. Eva a Tulka stoja oproti sebe.
Tulka: No a? Teraz si ho mala pobozkať!
Eva: Presne tak. Akurát, že nestál pripravený na bozk ako ty.
Chvíľu na seba hľadia.
Tulka: To bude tou hudbou. Začne sa prechádzať po miestnosti
a premýšľa.Postoj si mala správny, bičíkom si šľahala
celkom obstojne. To ešte docvičíme. Nažhavená si
bola. Eva sa za ňou obzerá. To bude tou hudbou. Vymeniť!
Použiť taliansku alebo španielsku. Tie majú v sebe viac
energie. Pri nich pení krv v žilách.
Eva: Teraz už môžem meniť čo chcem, keď je preč. Klára
mi všetko pokazila. Ručím ti za to, že bol pripravený na
to, že sa na neho vrhnem a niečo zamrvíme. A určite
viem, že nebol schopný brániť sa.
Tulka: Aký krásny večer to mohol byť. Tá Klára je odporná
baba. Musím sa s ňou porozprávať. Ale pokoja mi nedá
ani tá hudba. Máš doma niečo talianske alebo
španielske?
Eva: Nie.
Tulka: Neboj nič. My to spolu napravíme. Ty si tu pekne
precvičuj postoj a ja som hneď späť.
VÝSTUP VI. boj s úhlavným nepriateľom
Eva zostane sama. Unavenou chôdzou podíde k stolu. Zo zásuvky stola vytiahne ťapku, hrkne si. Postoj, šľahnutie. Hrkne si. Postoj, šľahnutie. Hrkne si. Postupne šľahanie prejde skôr do zúfalého šermovania. Útočí, šermuje, popíja.
Eva: Prestane, zháči sa. Jazyk sa jej začína pliesť. Tak čo! Teraz
mi už rozumieš? Ide to aj bez slov, či?
Eva zrazu zistí, že má problém udržať rovnováhu. Takmer spadne. Začína sa tackať.
Eva: Tak ty útočíš! Stratí rovnováhu. Ako vidíš, mňa neprekvapíš.
Viem sa uhýbať. Zaostrí zrak. Hohóóó. Dokonca nie si
sááám. Zavolal si si priateľov z krčmy. A vieš čo? Kýva s
bičíkom do strán. Ja sa vás ne-bo-jím. Aj keď ste traja.
Alebo piati? Že sa nehanbíte! Rozhodne. Nebojím sa vás!
Šľahne. No nemám pravdu? Ja a moje rybičky ... a ...
Emanuel. To je totižto môj udatný, trénovaný samček
rybka. Ten vám dá plutvou takú parádnu po papuli, len
tak sa zapráši.
Otočí sa k akváriu.
Eva: No, Emanuel, poď von. Vyskoč z akvária, frajer. Teraz sa
môžeš ukázať.
Eva sa otočí k súperom.
Eva: Vidíte? A už je tu. K Emanuelovi. Si frajer. Priprav si
plutvu. Máš ju správne vlhkú aby dobre plieskala? Po
papuli? K súperom. A teraz po jednom, prašiví kojoti.
Nech to tu správne plieska. Bitka ako v televízii.
Boj. Vstúpi Tulka. V poslednej chvíli chytí vrávorajúcu Evu a zabráni jej pádu na zem.
Tulka: Čo to stváraš? Si normálna?!
Eva: V opitosti. Už si ako oni. Rozhodne. Chceš to vedieť? Nie
som normálna.
Eva vysilená klesne. Tulka ťahá Evu do jej izby. Eva z posledných chvíľ kričí a šľahá bičíkom.
Eva: Emanuel, zvládli sme to. Si pašák. Nikdy ti to
nezabudnem.
Zahodí bičík, kýva Emanuelovi, posiela mu pusy.
Eva: Ty môj hrdina udatný.
VÝSTUP VII. hormóny sú hormóny
Tulka sa vráti, utiera si pot na čele.
Tulka: Kašlem na ňu. Nechce sa mi ju vyzliekať. Aspoň jej
nebude zima. Dúfam, že sa nepoští.
Chvíľu pred seba pozerá, pohľad jej padne na bičík. Berie ho do rúk. Len tak sa s ním pohráva. Pustí taliansku hudbu. Zaujme správny postoj. Šľahne. Krok dopredu, šľahne.
Tulka: Neboj sa milý, nechcem ti ublížiť. Len poď ku mne
bližšie. Ešte bližšie. Máš s tým problém?
Do izby vchádza Richard v maske lupiča. Vidieť mu len oči a ústa. Tulka: Ešte, ešte, ešte bližšie. Nech cítim vôňu tvojho tela. Pred
milovaním, aj po milovaní.
Richard sa postaví za Tulku.
Richard: Nechceš si to vyskúšať na mne?
Tulka sa najskôr preľakne a zneistie, otočí sa. Zaujme správny postoj a šľahne. Richard stojí, neuhne.
Tulka: Nechcem ti ublížiť. Šľahne. Zostane stáť.
Richard: Poď. Len smelo. Nemusíš sa báť. Niečo znesiem.
A zopakuj, čo si povedala predtým. Však vieš. Tulka: Neboj sa milý. Šľahne. Len pevne stoj! Šľahne. Si
poriadny kus chlapa. To sa len tak nevidí.
Richard: Začína sa mi to páčiť.
Tulka sa priblíži, šľahne Richarda po hrudi. Jedenkrát, dvakrát. Potom bičíkom prechádza od hrudi až do rozkroku. Zastane.
Richard: Tam nie. Ešte ich budem potrebovať.
Tulka: Si si istý? Ako použiť bičík na ženy, toho sú dnes plné
knihy. A naopak? Ako ho použiť na muža? Možno potom
ho budeš mať pohotovejší.
Richard: Ja nie som proti. Môžeš si ho na mne vyskúšať! Mám rád
ohnivé ženy. Ale všetko má svoje pravidlá. Začať by sme
mali inak.
Richard sa tvárou blíži k Tulke.
Richard: Máš nádherné oči. Hlboké ako dve studne.
Je jasné, čo je Richardovým úmyslom. Tulka ho šľahne po hrudi. Odchádza vypnúť hudbu.
Tulka: Daj si pozor, aby si sa nepopálil na mojich ohnivo
nádherných a hlbokých očiach.
Richard: Nechceš byť na chvíľu jednotkou v mojom novom
zozname?
Tulka: Na chvíľu? Ale čo nepovieš. Vieš, že aj ja mám svoj
zoznam? A už roky.
Richard: Áno? A na ktorom mieste som ja?
Tulka: Neviem. Ale na prvej strane nie si. Počkaj... myslím, že
ani na druhej nie. To by som si určite pamätala. Ako si
vedel, že som tu?
Richard: Mal som pootvorené dvere. A keď si mamu odniesla do
postele, neodolal som a prišiel.
Tulka: Videl si, ako sa trápim z bezvládnym telom a nepomohol
si? To nebolo džentlmenské.
Richard: Protestuje. Počkať, počkať. Ono to zase nie je celkom tak. Tulka: A to na hlave máš čo? Akože sa ťa mám báť?
Richard si dáva masku dole. Tulka odkladá Evinu fľašku od alkoholu do zásuvky.
Richard: Chystám sa vylúpiť banku. Alebo srdce ženy. Tulka: Banku?
Richard: Presne tak.
Tulka: Odtrhne zrak od Richarda. A vieš, že to nie je zlý nápad? Richard: Tebe by sa páčilo, keby sme spolu vylúpili banku?
Richard chce chytiť Tulku, ale tá sa nedá. Ujde mu.
Tulka: Mohol by si prestať? Musíš byť na tom naozaj zle, keď
som ti ja dobrá.
Richard: Hlúposť. Všímam si ťa už dlhšie.
Tulka podíde k Richardovi, pozorne mu pozerá do očí.
Tulka: To oni sa rozchádzajú s tebou a nie ty s nimi. Je to tak?
Rýchlo sú z teba unavené. A tvoja matka si myslí, že si v
pohode.
Richard: A ty sa priznaj sa, že na teba prichádza kríza stredného
veku.
Tulka: Kríza stredného veku? Nebuď smiešny.
Richard: Na dne tvojej duše je zakotvená obava, že ťa už nič
nestretne. Si sama a nikdy sa nezamiluješ tak ako v
pätnástich.
Tulka: Ja som sa zamilovala už v prvej triede.
Richard: A že do smrti sa to nezmení. Ja som tvoja príležitosť!
Chápeš?
Tulka: Ako reklamný slogan z bilbordu: Bol som stvorený pre
teba. Ja som tvoja jedinečná príležitosť. Otvor si ma.
Neoľutuješ.
Richard: Mám talent.
Tulka: Začínaš byť nudný!
Richard: Ja a nudný? Zabudla si, kto ti požičal bičík? Teraz, keď
viem pravú príčinu tvojho záujmu...
Tulka. Len pokračuj vo vyšetrovaní ďalej, Colombo. Richard: Kto je sám a niečo mu chýba? Túžby máš uzavreté v
konzerve a tá sa pomaly na slnku zahrieva a
zahrieva...búúúm.
Tulka: Zháči sa. Skutočne romantické prirovnanie. Odkedy ťa
zaujíma kríza stredného veku? To je dnes módne
pomáhať osamelým alebo postarším ženám? My s tvojou
mamou sa s krízou snažíme bojovať a ty si zapamätaj: Ak
je niečo v dome, to neznamená, že to musí byť
automaticky aj tvoje.
Tulka vytrhne Richardovi masku s ruky.
Tulka: Požičiam si ju. Odchádza.
Richard: Zostane prekvapený. Chce sa za ňou aj rozbehnúť. Počkať,
počkať. Banku sama nevylúpiš. To sú spôsoby. Stála 15
euro. Vrátiť!
Zostane stáť otočený k akváriu. Rozmýšľa.
Richard: Také ryby by sa dali perfektne využiť. Stačilo by im
pripevniť na telo mikrokameru a hneď by som vedel, čo
sa deje, keď tu nie som. Čo vy na to, moje milé. Robí
grimasy na ryby v akváriu, maznavo sa im prihovára: No ty si
mi len krásna. Ukáž sa? Ideš s módou. Tá kombinácia
farieb. No a ty sa na mňa tak nepozeraj. Nezožral som ti
večeru. Aj ty sa mi páčiš. Máš perfektný kukuč... a tak
ďalej. Hercovi sa tvorivosti nebráni v chválení vkusu a vzhľadu
divákov. Tááák. A viete, že vás začínať mať aj celkom rád?
Nebojte, váš strýko Richard sa o vás postará.
Vo dverách sa zjaví Eva. Je omámená, vrávorá, snaží sa zrak zaostriť na Richarda. Chvíľu stojí a počúva ho.
Eva: Richard? Ty sa rozprávaš s mojimi rybkami? Richard: Vzpriami sa. A prečo nie. Sú predsa súčasťou rodiny. Eva: Prichádza k stoličke. Prekvapil si ma. Pomôž mi, prosím
ťa, sadnúť si. Točí sa mi hlava. To je hrozné. Duní mi v
nej a na nič sa nepamätám.
Richard jej pomáha na stoličku.
Richard: Neboj, mami. Ja sa o teba postarám.
Eva sedí na stoličke, Richard jej masíruje hlavu, krk, plecia. Eva hľadí na akvárium. Odrazu si predsa len na niečo spomenie.
Eva: Richard. Je možné, že by Emanuel vyskočil z akvária
a rozprával sa so mnou? Že by bol dokonca schopný...
VÝSTUP VIII. strategický ťah
Klára stojí v postoji jogína, ponorená do svojich myšlienok. Oči má zatvorené, počúva relaxačnú hudbu. Niekoľkokrát zmení cvičebný postoj. Do hudby sa ozve Klárin hlas zo záznamu.
Hlas: Ste pokojná, kľudná, vyrovnaná. Telo, duša a myseľ sú
v rovnováhe. Váš vnútorný hlas je najlepší radca
spomedzi všetkých. Viete, že ak poslúchnete a riadite sa
jeho pokynmi, prináša vám to pokoj a blahodarne
pôsobí na srdce, tep a tlak. Krátka pauza. Ale vnútorne
musíte byť pripravená na nepriateľa, ktorý chce narušiť
vašu rovnováhu a pokoj. Krátka pauza Prosím sústreďte
sa! Nepriateľ sa môže nachádzať pred vami, po vašom
boku alebo za vami.
Klára sa sústredí.
Klára: Pripravená.
Hlas: Viete o tom, že sú ľudia, ktorým sa nepáči, že ste
úprimná, milá a pokojná bytosť?
Klára otvorí oči, nadýchne sa a s výkrikom prudko vydýchne. Spolu s výdychom odhodí ruky do strán, akoby nimi chcela zasadiť nepriateľovi rozhodujúci úder. Zavrie oči, nadýchne sa. Nádychom zaujme opäť pokojný cvičebný postoj. Hlas pokračuje.
Hlas: Viete o tom, že niekto si myslí, že rozprávate viac akoby
ste mali a má pocit, že ho dokonca nechcete pustiť
k slovu?
Klára zasadí niekoľko ďalší rozhodujúcich úderov do strán. Mení cvičebný postoj.
Hlas: Nepáči sa mu, že hovoríte pravdu a vždy len pravdu?
Klára zasadí niekoľko ďalší rozhodujúcich úderov. Vstupuje Tulka. Hlas: Že poviete, čo máte na duši?
Klára zasadí niekoľko ďalší rozhodujúcich úderov.
Hlas: Nájdu sa aj takí, čo vás nazývajú mestským rozhlasom,
mestskou klepnou!
Klára zasadí niekoľko ďalší rozhodujúcich úderov.
Hlas: Dokonca Vtierkou?
Klára, zmena postoja, úder. Postupne hlas, postoj aj údery sa zrýchľujú. Hlas: Viete o tom, že sú ľudia, ktorým sa nepáči, že vysávate
o ôsmej večer? Že si pozeráte televízor do desiatej?
Že zdržujete v rade pri pokladni? Že vôbec dýchate
vzduch? Príklady absurdnosti výčitiek.
Hlas stíchol. Klára energicky rozdáva údery ďalej, mení postoje. Tulka sleduje Kláru. Nasadí si masku, vypne hudbu. Klára si až po niekoľkých sekundách cvičenia uvedomí, že hudba nehrá. Prestane rozdávať údery. Zneistie. Otvorí oči, otočí sa a zbadá Tulku v maske. Bojová energia sa vytráca a nastupuje neistota, až strach. Tulka sa k nej mlčky blíži. Klára pomaly, ale isto ustupuje.
Tulka: Hu!
Klára sa zjavne preľakne.
Tulka: Hu!
Klára sa potkne o vlastné nohy a sadne si na zem.
Tulka: Si normálna? Nespoznala si ma? Skladá masku.
Neskutočné. Toto keď budem rozprávať.
Klára: Koktá. Čo, čo budeš rozprávať?
Tulka: Pravdu. Len to, čo som videla.
Klára: Ty? Ty sa odvažuje prísť sem? Nepočula som zvonenie.
Poslala ťa Eva?
Tulka: Eva? Povedz mi, načo ti je také cvičenie, keď sa zľakneš
obyčajnej ženy v maske?
Klára: Nahnevane vstáva. Do toho ťa nič! Ak ťa poslala Eva, radšej zmizni.
Tulka: Nevyhrážaj sa. Eva ma neposlala.
Klára: Emil nie je doma!
Tulka: To je smola. Prišla som ho oslobodiť z pazúrov sestry. Tá ho totižto uniesla z náručia manželky, mojej priateľky.
Klára: Emil je svojprávny. Sám sa rozhodol.
Tulka: Zdôrazní. Milovanej manželky.
Klára: Tak milovanej manželky. Áno? Bola som svedkom jej vrúcnych prejavov lásky. Keby som neprišla, umlátila by ho k smrti.
Tulka: Bičíkom? Tomu ty nemôžeš rozumieť.
Klára: Videla som!
Tulka: A čo si videla? Tiecť krv? Mlátila ho hlava, nehlava.
Klára: Psychický teror je horší ako fyzický.
Tulka: Prestaň si vymýšľať! Ty nemôžeš vedieť, čo je psychický
teror, keď žiješ sama. Zamysli sa nad sebou.
Klára sa vzpriami a pomaly, spolu s Tulkou kráčajú proti sebe. Zastanú tvárou v tvár. Hruďami, ako dvaja kohúti, do seba strkajú.
Klára: Veľa si dovoľuješ! Snaží sa ju strkať smerom k dverám.
Tulka: Asi ťažko!
Klára: Neviem, prečo si prišla. Tam sú dvere. Ukáže rukou.
Tulka: Asi ťažko!
Klára: Prišla si len provokovať? Radím ti, odíď!
Tulka: To je výstraha? Musím si dávať pozor, aby si nezneužila moje slová a nebojovala so mnou ako pred chvíľou s Evou. Alebo sa mýlim?
Klára: Nestaraj sa!
Tulka: Rozdávať údery tomu, kto tu nie je. To je hrdinstvo.
Klára: Každý z nás je nejaký.
Tulka: Práve preto by si mala chápať Evu. Nechce zostať sama!
Klára sa zarazí.
Tulka: Mne nezáleží na Eve o nič menej ako na Emilovi. Bola som na ich svadbe rovnako ako ty. Chcem im pomôcť.
Klára mlčí a počúva. Tulka krúži okolo Kláry.
Tulka: Chceš pomôcť Emilovi? Ak áno, mala by si ich začať chápať ako muža a ženu, manželov. Nezastávať sa len jedného.
Klára: Emil sa so mnou nerozpráva. Sedí zavretý v izbe, alebo ide do krčmy.
Tulka: A je to tu. Nevravela som ti? Ty mu nemôžeš nahradiť ženu.
Klára: Chvíľu rozmýšľa. Dobre. Čo navrhuješ?
Tulka: Nechaj sa prekvapiť.
VÝSTUP IX. nostalgia zamilovaných dní
Eva sedí na stoličke, číta list. Zdvihne hlavu, pozoruje ryby. Eva: Sviniar jeden! Nevadí mu, že som vydatá? Prečo mi píše
také hlúposti? Otvorene popisuje, čo všetko by so mnou
robil a ja ho ani nepoznám. Kde na to chodí? Možno má
toľko rokov ako Richard. Aj keď musím priznať, že nikdy
v živote som nedržala v ruke tak ... primitívny a zaľúbený
list... Usmeje sa. Číta list.
Z hľadiska prichádza neznámy muž. Na tvári má nasadenú masku, z ktorej vidieť len oči a ústa. Masku, ktorú predtým mal Richard a Tulka. Podíde k Eve. Opatrne jej položí ruku na plece. Eva sa najskôr preľakne, chytí ruku neznámeho muža. Najskôr sa jej neisto dotýka, potom ju pozornejšie začne skúmať. Nakoniec sa ukľudní. Potmehúdsky sa usmeje. Neznámy muž položí aj druhú ruku na jej plece. Eva chytá aj druhú ruku. Na nej má Neznámy hodinky, čo ju ešte viac ukľudní Evu. Eva sa postaví, neobzerá sa. Vdychuje príjemnú vôňu. Neznámy muž odloží stoličku bokom, objíme Evu okolo pása a ona si položí hlavu na jeho plece.
Eva: Povedz mi, čo má urobiť vydatá žena v prípade
ohrozenia? Ešte nikto nikdy tak krásne nepopísal moje
vnady o ktorých som doteraz vedela iba ja sama ... a môj
manžel. Ale, to je už dávno. Stále dookola opisuješ, čo
všetko by si so mnou robil. Kde by si sa ma dotýkal
a hladil. Čo všetko mi pritom budeš potichu šepkať do
ucha. Eva sa otočí. Pozerá neznámemu mužovi do očí.
Nakrátko zmení tón hlasu. Si obyčajný sviniar. Vieš to? Prichádza Tulka. Púšťa francúzsky šansón, plný lásky a vyznania. Keď znova a znova čítam tvoj list, cítim tvoje prsty... Eva chytí neznámemu ruku a ťahá ju po oblinách svojho tela. ... ako pomaly, nežne a odvážne prechádzajú každou oblinou môjho tela. Odhaľujú každé zákutie. Eve sa zvyšuje tep, zrýchľuje hlas. Dlane máš krásne horúce. Tvoje prsty spaľujú a moje hriešne telo ti vychádza v ústrety. Obaja chvíľu tancujú. Zastanú, Eva sa chrbtom oprie o neznámeho muža. Odkiaľ vieš, kde sa ma máš dotýkať? Neznámy muž ju bozká na krk. Pobozkáš ma ... a ja horím. Pomaly si ma berieš a ja cítim ako sa v túžobnom očakávaní napínam a kráčam v ústrety každému ďalšiemu bozku. A ty neprestávaš a neprestávaš a neprestávaš. Zháči sa. Vykročí jeden krok vpred. Nakrátko zmení tón hlasu. Prečo si ma nechal tak dlho čakať? Prečo si to doteraz nikdy neurobil?
Na scénu vstupuje Klára. Eva obíde okolo neznámeho muža.
Eva: Dobre, dobre. Postaví sa pred Emila, odhalí plece. Neprestávaj! Neznámy muž ju bozká na plece. Ešte ma tu pobozkaj, odhalí druhé plece, aj tu môžeš! Rozkazuje a ukazuje ďalšie časti tela.Akosi to stále to nie je to pravé, drahý. Neznámy muž bozkáva Evu na krk. Eva, stále otočená chrbtom, sťahuje Emilovi z tváre masku. Eva pokračuje sebaisto a suverénne.Ale musí to byť pomalé, miláčik. Rozumieš, láska? Ja nemám rada, keď je niečo uponáhľané. Však ty vieš. Máme more a more času. Poviem ti to jednoducho. Tu sa ma dotýkaj. Sem polož ruku. Na toto miesto je ešte priskoro. Súhlasíš? Také veci si budeme hovoriť od začiatku. Nebudem jedna z tých ... viacerých, čo si len ľahnú ... a pasívne ležia, a ležia ... a ležia. Ale dirigovať ťa tiež nebudem. To chlapi nemajú radi!
Vchádza Richard s časopisom v ruke.
Richard: Mami, vieš, že životného partnera vraj stretnete vo chvíli,
keď sa o to prestaneme snažiť?
K O N I E C
