DIVADELNÉ HRY

PETER VRLÍK: Počkajte ja Vám ukážem! alebo Prekazená voľba
(Veselohra v III. dejstvách zo starých dobrých časov)

Osoby:
Aduš Sentiváni, vicišpán
Málika Sentivániová, jeho žena
Berco Okoličáni, protikandidát vicišpána
Agneša Okoličániová, jeho žena
Gido Lehotský, hlava famílie Lehotských
Lajoš Andaházy, hlavný Bercov korteš
Beňo Benický, hlavný Adušov korteš
Dora, slúžka u Sentivániho
Juro, sluha u Okoličániho

I. DEJSTVO

I. VÝSTUP
Prostredie deja:
(Prázdna scéna, svetlo sa rozsvieti, Berco Okoličáni objíma Máliku Sentivániovú. )
Berco: Málika chýbala si mi, bože aké to nešťastie byť ženatým.
Málika: Nemal si sa ženiť, prečo si vôbec bral tú harpyu Agnešu?
Berco: A čo som mal robiť, keď tvoj otec nechcel aby som za tebou chodil. Stále vykrikoval že som chudobný ako kostolná myš.
Málika: A nebola to pravda?
Berco: Bola, za to nám nemusel brániť. Pamätáš ako po mne strieľal zo soľovky, trafil ma do zadku, tri dni som si nemohol sadnúť.
Málika: Nevydržal si a zobral Agnešu Andreanskú. Na peniaze si skočil, Kúpila si ťa!
Berco: Kúpila, no a čo, nemal som nič, teraz mám všetko. Však aj ty si sa hodila do náručia toho chruňa Aduša Sentivániho!
Málika: Ty si sa aspoň bohato oženil, ale ja. Môj otec stále húdol svoje: „ Budeš mať honor, peniaze, Aduš je vicišpánom. Honor, možno, ale peniaze, všetko mu dole gágorom  pretečie.
(Berco , Máliku pritisne k sebe)
Berco: Bože, Málika! Kde by sme boli my dvaja teraz. Keby sme mali moje peniaze a tvoje postavenie.
Málika: Postavenie a tak......preto si sa rozhodol kandidovať na post vicišpána!
Berco: Uhádla si, chcem tvojmu Adušovi ukázať, že ho porazím, zrazím mu hrebienok!
Málika: Hrebienok? To by nebolo zlé, naparuje sa naozaj ako kohút na smetisku.
Berco: A preto som sa chcel s tebou stretnúť, potrebujem tvoju pomoc.
Málika: Pomoc, akoby som ti ja mohla pomôcť?
Berco: Vieš ty veľmi dobre. Aduš si ťa nezobral pre peniaze, ale pre tvoju rodinu.
Lehotskovci sú najväčšia família v stolici, pri reštavrácii majú najviac hlasov. A tie kto dostane? No kto iný ako tvoj muž!
Málika: Vidíš, takto som o tom ešte nerozmýšľala. Ty myslíš, že by som mala..........
(Berco pobozká Máliku)
Berco: Presne tak láska moja. Prehovoríš svojho brata Gida, aby prešiel s celou tvojou famíliou na moju stranu.
Málika: Aspoň napálim toho môjho starého ozembucha, neboj sa Bercinko môj, ja to už zariadim.
(Pritúli sa k Bercovi, ten ju pobozká a drží v náručí . Zo zákulisia prichádza Dora. Berco a Málika sa bozkávajú, Dora pozerá s otvorenými ústami. Málika ju zbadá.)
Málika: No čo pozeráš ako teľa na nové vráta!
Dora: Ja nepozerám, ja sa len čudujem.
Berco: Ty sa nemáš čo čudovať, sprostaňa!
Dora: Čudujem sa, čo by povedal na to náš milostivý pán vicišpán keby to videl.
Málika: Ale nič nevidel, tak si bež po svojom!
Dora: Videl, nevidel. Minule mi vraví: „ Dora ty budeš mojimi očami a ušami. Keď uvidíš, alebo počuješ niečo, alebo niekoho kto bude hovoriť proti mne, tak prídeš a všetko mi povieš. Dostaneš za to päť grajciarov. A dal mi dve zlatky.
Berco: Máš ty ale drzú slúžku. Ty nemáš čo pozerať a teraz zmizni!
Dora: Ja som očami a ušami nášho milostivého pána vicišpána. A tie oči videli a tie uši počuli.
Málika: Dora vypadni! Lebo ťa naskutku prepustím, zbalíš si tie svoje grády a poletíš domou hnoj kydať!
Dora: Osvietená pani ma nemá čo zo služby vyhadzovať, mňa prijímal osvietený pán vicišpán. A okrem toho, keby sa dozvedel čo tu robíte s urodzeným pánom Okoličánim isto by sa mu to nepáčilo.
Berco: Tak čo chceš?
Dora: Oči a uši môžu byť aj slepé aj hluché. Len ich treba trochu zalepiť.
Málika: A čím by som ti ich mala zalepiť?
Dora: Menším príspevkom na moje veno. Dáke tie zlatky by sa zišli, plátno, látky na šaty....
Málika: A čo dom by si ešte nechcela! Tu máš zlatku a utekaj kade ľahšie a ak cekneš čo len slovíčko, tak uvidíš.......
(Málika chytí Berca pod pazuchu a odchádzajú do zákulisia, Dora zostáva na scéne sama.)
Dora: Zlatkou ma chce odbiť, veď počkaj skupaňa jedna, ja ti  zavarím, tvoj starý možno bude štedrejší. No počkaj ja ti ukážem!
Tma.  HUDBA

II. VÝSTUP
Prostredie deja:  Za stolom sedí Aduš Sentiváni, na stole má fľašu s vínom. Ta chrbtom mu stojí Dora a polieva, buchne ju po zadku.
Dora: Ale osvietený pán čo robíte?
Aduš: Čo by som mal robiť, azda len smiem, slobodná si, doma ťa nik nečaká, tak čo.
Dora: Keby to tak milostivá pani videli.
Aduš: Zapamätaj si Dora, čo oči nevidia srdce nebolí.
Dora: Ale niekedy by oči mali vidieť.
Aduš: Ako to myslíš Dora?
Dora: Ja nič...len ľudia vraveli, že minule videli milostivú pani vicišpánku, za kostolom pod lipami s urodzeným pánom Okoličánim postávať.
Aduš: Nevrav, no toto, s tým potrimiskárom jedným! Už za mladi po nej poškuľoval. To jej vytmavím, s mojím najväčším nepriateľom postávať!
Dora: Tak urodzený pán vicišpán, ženu treba strážiť, lebo človek nikdy nevie.
Aduš: Presne tak, Dora, presne tak. Tu máš tri zlatky na veno (podáva jej mince). A teraz  počúvaj, zavesíš sa urodzenej panej na päty.
Dora: Ako to myslíte milostivý pán, nalepiť sa na päty?
Aduš: To som len tak povedal. Nespustíš s milostivej panej oči, všetko budeš sledovať a počúvať a ak ju s niekým uvidíš, všetko mi budeš hlásiť: Rozumieš!
Dora: Rozumiem urodzený pán, to viete, že všetko budem hlásiť, len si také dobré zvyky zachovajte a prispievajte mi na veno.
(Na scénu prichádza Málika, nesie si šitie a sadá si oproti Adušovi.)
Aduš: A teraz môžeš  ísť Dora!
Málika: Aduško, môj pán drahý manžel, čo robíte?
Aduš: Rozmýšľam moja drahá pani manželka.
Málika: Vy nerozmýšľate môj drahý pán manžel, vy pijete jeden pohár za druhým!
Aduš: Keď vám vravím, že rozmýšľam, tak rozmýšľam!
Málika: Vidím, drahý pán manžel, od toho rozmýšľania vám aj ten váš raťafák očervenel!
Aduš: Čo máte proti môjmu nosu drahá pani manželka? A rozmýšľam o dôležitých veciach, to vy s tým svojim ženským rozumom neviete pochopiť!
Málika: Ja mám rozumu viac ako si myslíte. Tak nad čím rozmýšľate?
Aduš: Rozmýšľam nad tým, prečo sa schádzate s tým odkundesom Bercom Okoličánim za mojim chrbtom!
Málika: A to vám kto, také reči, že to vôbec počúvate. Išla som z kostola tak sme sa stretli a priateľsky porozprávali.
Aduš: Priateľský, poznám ja to vaše priateľstvo, paroháča zo mňa robiť nebudete a s mojím úhlavným nepriateľom paktovať nebudete!
Málika: Ako to myslíte, úhlavným nepriateľom? 
Aduš: Čo chvíľa je tu reštavrácia, voľby do našej stolice a ja sa znova uchádzam o miesto vicišpána.
Málika: Zase? Už by ste mali doma sedieť za pecou a nie sa do úradu pchať. Po koľký raz to už kandidujete?
Aduš: Po koľký raz, počkajte po siedmy, nie po ôsmy,  nie, myslím si, že po desiaty raz.
Málika: Veď si to ani sám nepamätáte, po koľký raz kandidujete, čo tam chcete sedieť celú večnosť?
Aduš: Byť vicišpánom, to je honor a ostatne aj sám išpán Ilešházy je so mnou spokojný.
Málika: Honor! Iba čo na tom prerábame, tá háveď sedmoslivkárska sa vždy k nám nahrnie a načisto nás vyžerie a čo toho vína vypijú!
(Spoza opony vytrčí hlavu Dora)
Dora: Panstvo si praje vypiť kávu?
Aduš: Nič nechceme zalez!
Dora: Veď ja nič, len som voľačo začula o pití. (odchádza)
Aduš: Musím predsa reprezentovať svoj úrad!
Málika: Len keby to nešlo do peňazí, drahý môj pán manžel.
Aduš: Drahá pani manželka vy sa do toho vôbec nerozumiete!
Málika: Ako to myslíte drahý Aduš?
Aduš: Je iné keď sa povie osvietený pán vicišpán Aduš Sentiváni, ako keď sa povie len Aduš. Sentiváni, aj Vám lepšie padne keď vám povedie osvietená pani vicišpánka, ako len Málika Sentivániová.
Málika: S titulu sa ja nenajem. Čo to stojí peňazí kŕmiť tých ožratých darebákov a aj tak bez mojej famílie Lehotskovcov by ste vy nikdy vicišpánom neboli!
Aduš: Už len na tých vašich krpčiarov umastených, zamazaných je niekto zvedavý, mňa volí výkvet našej stolice!
Málika: Vy si o moju famíliu hubu neobtierajte, rozumiete! Sentiváni! No to je už família! Vozia sa v drahých kočoch, majú krásne hintovy, ale po večeroch pučia do bachorov suchú švábku!
Aduš: Vždy lepšie ako smrdieť hnojom. Keď som k vám chodil na zálety, tak váš otec behal s vidlami po dvore v zahnojených čižmách, ani na paholka ste nemali!
(Spoza opony vytrčí hlavu Dora)
Dora: Panstvo si bude priať štrúdľu ?
Málika: Vypadni za dvere, čo máš uši ako lopúchy, keď stále počúvaš za dverami, sliediš ako kopov. Zadrhni sa tou štrúdľou!
Dora: Tak ju môžem zjesť, milostivá pani?
Málika: Nebudeš ty našu štrúdľu do svojho bachora pchať, daj psom!
Dora: Ako rozkážete, milostivá pani.  (Dora odchádza)
Aduš: Však ste jej mohli dopriať drahá moja pani manželka.
Málika: Budem ja slúžku štrúdľou napchávať, kde ste to videli ? Ale, áno u Sentivániovcov sa vždy rozhadzovalo a potom nič nemali, ale honor je honor.
Aduš: Vždy lepší honor, ako robiť hanbu šľachtickému stavu!
Málika: Kto robí hanbu šľachtickému stavu ?
Aduš: Tá vaša podarená família, tá banda otrhancov, úbožiaci, ešte aj na
kongregáciu pešo chodia!
Málika: Tak to ste nemali vravieť, drahý môj pán manžel. Naša família...že vraj úbožiaci! Ale keď za vás dvíhajú paprče pri stoličnej reštavrácii na to sú vám dobrí čo? Aby vedeli v tohtoročnej reštavrácii za vás nikto z Lehotskovcov ruku nezdvihne!
Aduš: Daj sa mi svete! Aj bez tej vašej podarenej famílie zvolení budem a to píšte!
Málika: A ja vám vravím, že zvolení nebudete! Tá banda ožratá, háveď jedna sa nažerie, vypije aj vitriol z lámp, ale keď Berco Okoličáni zahrká mešcom, hneď budú za nim utekať.
Aduš: To sa ešte uvidí, kto zvíťazí, ja či Berco! To by sa vám tak rátalo aby vyhral ten váš amant!
Málika: Počkajte ja vám ukážem!
Tma. HUDBA
 

III. Výstup

Prostredie deja: 
(Voľná scéna, osvetlená, po nej kráča Málika, oproti nej kráča jej brat Gido. )

Málika: Brat môj milený a kde sa tak chaporíš?

... pokiaľ máte záujem o celý scenár, kontaktujte: manolacko@gmail.com, 0905549342