V.Katajev: Sedemfarebný kvietok (DDS, DaD)
Valentin Katajev: Sedemfarebný kvietok
(dramatizácia a úprava: Dana Turanská) Banská Bystrica , 2015
Osoby:
SOŇA –
STARENKA –
LUPIENKÁR –
HLAS –
ZLODEJ –
OBCHODNÍCI –
MATKA –
DETI NA DVORE –
ĽADOVÉ MEDVEDE –
DIEVČATÁ NA DVORE –
BÁBIKY –
MARUŠKA –
1. obraz: JARMOK
/Prázdna scéna. Z rozhlasu počuť oznam./
Hlas: Pozor! Pozor! Vážení občania, dnes sa v našom meste bude konať zimný jarmok. Nepremeškajte preto túto skvelú príležitosť a navštívte jednotlivé stánky, ktoré aj tento rok ponúkajú široký sortiment rôzneho tovaru. Koniec oznamu!
/Na scénu prichádzajú zo všetkých strán obchodníci s tovarom a jeden cez druhého sa prekrikujú./
Obchodník 1: Perníky! Kúpte si perníky! Medové! Zdobené! Srdiečka i Zvieratká!
Obchodník 2: Praclíky! Slané i sladké! Pre radosť!
Obchodník 3: Klobásky! Čerstvo vyúdené! Nedajte sa ponúkať!
/Do toho vojde Soňa. Obzerá si stánky. Obchodníci ju lákajú. Rovnako ako Soňa si prezerá stánky aj jeden chlapec. Zaujíma ho všetko čo sa v stánkoch nachádza no na rozdiel od Soni nemá záujem nič kúpiť. Z každého stánku sa snaží čosi ukradnúť./
Obchodník 3: Nože sa pristavte a ochutnajte! Domáce, čerstvé, voňavé... /Soňa ochutnáva/
Soňa: Najlepšie klobásky... Ďakujem! No inokedy! Pre iné ma poslali... /odchádza k ďalšiemu stánku/
Obchodník 2: Poďte bližšie! Najlepšie praclíky! Kúpte si! Ktoré vám dám, slečinka?
Soňa: Najradšej by som si vzala všetky, no mamka by ma vyhrešila. Teda si vezmem len dva rascové, dva makové, dva cukrové a jeden ružový...
Obchodník 2: Nech sa vám páči!
Soňa: Ďakujem!
Obchodník 1: Perníček! Červené srdiečko pre vás! Len poďte! Ktoré vám dám!
Soňa: Tento je krásny! A tento ešte krajší!
Obchodník 1: Tak vezmite obidva...
Soňa: Rada by som, no práve som praclíky kúpila... Možno zajtra, keď ma mamka pustí...
/Ako Soňa odchádza s praclíkmi podíde k nech chlapec a vytrhne jej z ruky motúzik aj s praclíkami a uteká preč./
Soňa: Moje praclíky! Chyťte ho! Má moje praclíky! /smutná klesá na zem/
/Obchodníci zisťujú, že aj oni boli okradnutý./
Obchodník 1: Zlodej! Zlodej! Perníky ukradol!
Obchodník 3: Ľudia, chyťte ho! Chýbajú mi klobásky!
Obchodník 2: Aj mne čosi chýba! Chyťte ho!
Obchodník 3: Ktorým smerom šiel!
Obchodník 1: Tamto bežal!
Obchodník 2: Poďme!
Obchodníci: Chyťte ho! Zlodej! Zlodej!
/Nahnevaní obchodníci ako stádo bežia za zlodejom. Na scéne ostáva Soňa. Sedí na zemi a plače. Z rozhlasu počuť oznam./
Hlas: Pozor! Pozor! Vážení občania, tento rok kvôli zlým deťom Vianoce nebudú. Koniec oznamu.
2. obraz: STRETNUTIE SO STARENKOU
Soňa: /sklamaná/ Ani Vianoce, ani praclíky. /uvedomí si, že praclíky sú teraz horšie ako Vianoce/ No bez praclíkov domov nemôžem. Mamička mi neuverí. A otecko?... Nemôžem sa takto vrátiť...
/Dievčatko schúlené sedí na zemi a plače. Okolo ide starenka../
Starenka: Kto tu tak narieka? Nedá mi to spať...
/Dievčatko sa utíši a pozrie na starenku./
Soňa: To ja, starenka! Prepáč, už nebudem! /Utrie si slzy./
Starenka: /Zastaví sa pri dievčatku./ Tak vrav, čo si zač!
Soňa: Volám sa Soňa, starenka.
Starenka: A prečo plačeš, Soňa?
Soňa: Mamka ma poslala po praclíky. Dva rascové pre ocka, dva makové pre mamu, dva cukrové pre seba a jeden malý ružový pre brata Pavlíka. Mala som ich na motúziku. A teraz sú preč./Povzdychne si skloní hlavu./ To všetko to odporné chlapčisko! Zlodej! /Nahnevane./ On ich všetky ukradol. Vytrhol mi ich z ruky a ušiel. /Pauza/ Ale takto bez praclíkov nemôžem ísť domov.
Starenka: Dobre, dievčatko. Pristúp ku mne. /Soňa sa postaví./ Praclíky ani peniaze síce nemám, no v mojej záhradke rastie takýto sedemfarebný kvietok, a ten môže všetko. /Vyberie z vrecka kvietok a dá ho Soni./
Soňa: /Obzerá si kvietok./ Žltý, červený, modrý, zelený, oranžový, fialový a belasý.... každý inej farby...
Starenka: Tento kvietok nie je obyčajný, ale zázračný. Splní ti všetko, čo si zaželáš. Treba len odtrhnúť niektorý lístok, vyhodiť ho a povedať:
Leť, lístoček, leť,
preleť šíry svet
od východu na západ
a potom sa ku mne vráť,
prileť zasa sem,
vykonaj, čo chcem.
Potom povedz, čo má vykonať, a hneď sa to stane. Ale pozor, nepremárni zbytočne všetky želania. Uváž načo ich minieš!
Soňa: Ďakujem, starenka! A dovidenia!
Starenka: /Starenka si zatvorila viečka./ Dovidenia, Soňa! /Odchádza./
Soňa: Keby som tak vedela kde som? Pre toho zlodeja som celkom zablúdila. /Všimne si kvet/ Skúsim, či je naozaj zázračný! /Chytro odtrhne žltý lístok, vyhodí ho a povie.../
Leť, lístoček, leť,
preleť šíry svet
od východu na západ
a potom sa ku mne vráť,
prileť zasa sem,
vykonaj, čo chcem.
Nech som hneď doma aj s praclíkmi! /Štronzo. Tma./
3. obraz: DOMA
/Svetlo. Soňa drží v ruke motúzik s praclíkmi. Štronzo sa ruší. Soňa sa obzerá, čo sa stalo. Zistí, že má praclíky a usmieva sa. Počuť mamin hlas. Mama prichádza./
Mama: Soni! Soňa! /Uvidí Soňu a kráča k nej./ Konečne! Kde si bola tak dlho? Bála som sa o teba.
Soňa: Ale, veď už som tu... Aj praclíky mám... /Podáva jej praclíky./
Mama: Vezmem ich do kuchyne. Najprv si dáme obed a potom budú praclíky. /Odchádza./
Soňa: /Keď je mama preč vytiahne kvietok/ Tento kvietok je naozaj zázračný. Treba ho dať do najkrajšej vázy! Tak... v mamkinej váze ti bude najlepšie. /Vezme vázu do rúk, aby sa zblízk pokochala./ Ako ti tá váza len pristane...
Mama: /zo zákulisia/ Sonička, obed!
/Soňa sa zľakne a pustí vázu. Váza sa rozbije./
Mama: /zo zákulisia/ Soňa?! Zase si niečo rozbila?! Azda len nie moju vázu?!
Soňa: Nie, nie, mami, to sa ti len zdalo! /pre seba/ Čo teraz? Rýchlo! Kvietok! /Chytro sa zohne pre kvietok čo leží na zemi. Odtrhne červený lístok, vyhodí ho a zašepká./
Leť, lístoček, leť,
preleť šíry svet
od východu na západ
a potom sa ku mne vráť,
prileť zasa sem,
vykonaj, čo chcem.
Nech je mamina váza zasa celá! /Štronzo. Tma./
/Svetlo. Soňa drží v rukách celú vázu. Štronzo sa ruší. Soňa položí vázu na stolík. Prichádza mama./
Mama: Máš šťastie, že je váza celá. Nemáš sa s ňou čo hrať! /Vezme vázu zo stolíka a preleští ju zásterou./ Bež sa hrať radšej na dvor!
Soňa: Áno, mamička. Už idem. /Odchádza. Mama položí vázu. Tma./
4. obraz: DETI NA DVORE
/Svetlo. Na dvor utekajú deti s plachtami./
Deti: Ja budem prvá, ja budem prvá....
Dieťa 1: Veslujem!
Dieťa 5: Zapisujem!
Dieťa 2: Kormidlujem!
Dieťa 3: Kapitán!
Dieťa 4: Nie, ja som kapitán! Ty si bola včera!
Dieťa 3: A čo mám robiť ja?
Dieťa 1: Vesluj so mnou...
/Deti sedia na starých plachtách a hrajú sa na polárnych cestovateľov./
Dieťa 1: Pozor, ľadovec!
Dieťa 2: Musíme sa otočiť!
Dieťa 3: Vidím medveďa!
Dieťa 5: Dúfajme, že nie je hladný.
Dieťa 4: Ten je ďaleko.
/Príde Soňa./
Soňa: Deti, môžem sa s vami hrať?
Dieťa 2: Ešte čo! Toto je severný pól! A mi už na severný pól nikoho neberieme!
Soňa: Aký severný pól, veď sú to len plachty!
Deti: Aké plachty, aké plachty?!
Dieťa 3: Nijaké plachty, ale kryhy.
Dieťa 1: Choď odtiaľto a nezavadzaj, práve sme v tuhom ľadovom zovretí.
Soňa: Teda nie?
Dieťa 4: Nie a daj už pokoj!
Soňa: Ani netreba. Ja aj bez vás budem na severnom póle. A nie na takomto, ale na naozajstnom. A vy budete vidieť figu drevenú! /Nahnevaná príde dopredu javiska. Vyberie kvietok, odtrhne modrý lístok, vyhodí ho a povie.../
Leť, lístoček, leť,
preleť šíry svet
od východu na západ
a potom sa ku mne vráť,
prileť zasa sem,
vykonaj, čo chcem.
Nech som hneď a zaraz na severnom póle. /Štronzo. Tma./
5. obraz: SEVERNÝ PÓL
/Svetlo. Soňa stojí tam kde stála. Počuť fúkať silný vietor. Štronzo sa ruší. Soňa sa obzerá. Krčí sa od zimy./
Soňa: Jaj, mamička moja, zamrznem! Už si necítim prsty na rukách. /dýchne si do dlaní/ Aj môj dych je ako ľad. To je zima! Mamička! Kde si?! /Pustí sa do plaču. Počuť zarevať medveďa./ Čo to bolo? /Prestane plakať, utrie si slzy. Príde prvý medveď, chlapec s bielou plachtou, zozadu a pomaly sa blíži k Soni./ Biely medveď! /Ustupuje pomaly až na okraj javiska. Prichádza postupne k nemu druhý medveď a Soňa komentuje každý príchod medveďa. Postupne prídu štyri medvede, ktoré kráčajú pomaly dopredu./ Ľad sa pod ním mrví. /Šepotom a bojazlivo./ Druhý – oči ako kruhy. Tretí – hlad mu z oka svieti. Štvrtý – zlostne hlavou vrtí. Piaty – je to najhroznejší dedo medzi dedmi!!! /Medvede už sú skoro pri nej. Soňa vytiahne kvietok, odtrhne zelený lístok, vyhodí ho a začne kričať z celej sily./
Leť, lístoček, leť,
preleť šíry svet
od východu na západ
a potom sa ku mne vráť,
prileť zasa sem,
vykonaj, čo chcem.
/Medvede už stoja pri nej. Soňa sa učupí a schúli./
Nech som zasa na našom dvore!
/Štronzo. Tma./
PRE ZVYŠOK scenára píšte na: manolacko@gmail.com
