DIVADELNÉ HRY

Marian Lacko

LÁSKA v STUDNI

/tragikomédia na motívy rovnomennej poviedky

Luigiho Malerbu/

Rimavská Sobota

2016 - 2017

Osoby :

Govi /malý a málovravný, no milujúci manžel, keď je s niekým, je neistý a kokce. Keď je sám, je odvážnejší a hovorí súvisle/

Angela /jeho žena, sekera a nymfomanka/

Pinai /sused, veľmi zhovorčivý, chválenkár/ 

Coriolano /sused, tiež zhovorčivý, sebavedomý/

Amorko nešťastný /zjavuje sa v Goviho víziách, nevie sa nikdy trafiť/

VÝSTUP 1. – Amorko nešťastný

/Prázdne javisko, len v pravom rohu je murovaná studňa a pred ľavým zadným horizontom malý dvojramenný rebrík. Znie dramatická hudba, všetko v UV svetle. Zo studne vylieta „Amorko nešťastný“ s lukom a šípom. Hľadá si „korisť“, koho by trafil. Na javisku nikoho nenachádza, hľadá medzi divákmi. Nenachádza. Pokrúti hlavou, odlieta k zadnému horizontu, vyletí na rebrík a čaká. Sprava vyjdú spoza zadného horizontu Angela a jej manžel Govi. Spomalene sa naháňajú, Angela sa snaží Govimu uniknúť. Amorko namieri na Angelu, ale netriafa. Obaja manželia nakoniec vybehnú za horizont. Anjelik priletí do stredu scény, pokrčí plecami a odlieta za horizont. Hudba znie ďalej. Spoza scény sa začnú vynárať predmety zariadenia sedliackej izby: stolička, stôl, koberček, hokerlík – všetky namaľované nabielo... všetko to na hudbu lieta priestorom, herci sú v čiernych oblekoch, scéna je nasvietená UV svetlom, takže sa zdá akoby predmety lietali. Nakoniec si predmety nájdu svoje miesto a vznikne sedliacka izba, jednoducho zariadená. Hudba doznieva, s obuvníckym náradím prichádza domáci pán Govi. Sadne si na hokerlík na proscénium. Je obuvník. Je dosť malý, voči svojej žene Angele, ktorá je statná a rozhodná žena a má veľmi panovačnú povahu. Govi sedí na hokerlíku a podráža topánky./
 

VÝSTUP 2. - Antre 
/Govi, Angela/

Govi: /zamyslene, je sám, preto nekoktá/ Ber to fras! Stále ma len
uráža.... veď nemôžu byť všetci takí, ako by ona chcela... Ak si ma
zobrala, tak som jej asi vyhovoval... vtedy... ľúbila ma... aj ja som ju
ľúbil. Čo, ja ju ľúbim stále a stále, a aj teraz! Tak ! A nech si hovorí
čo chce, ja ju ľúbim. Ale mohla by byť trochu prítulnejšia... /predstavuje si objatie s Angelou/... aaa... aa... milšia /usmieva sa/ 
...a...a ešte taká, ako bola kedysi, keď sme boli mladí. Alebo
mladší... Ale ona stále len vychvaľuje tých ukecaných susedov. /napodobňuje Angelu, podíde k studni, pozrie do nej. Potom sa vráti na proscénium./ Áááá tam ten, akože sa volá... Coriolano toto a hento
vie rozprávať a Pinai o tom a hentom vie debatovať.. A ty nič...! Ale
ja... ja by som sa aj zapojil... keby nehovorili tak rýchlo a tak za
sebou a tak stále. Veď do toho to sa ani nedá trafiť ! Ber to fras! 
/sadne si a opäť opravuje topánky/ ...veru ani trafiť... sa nedá...

Angela: /Vchádza, nesie vajling s prádlom. Ide ku studni, naberie z nej vody do vedra, pozrie na Goviho, či jej nejde pomôcť. Ten pribehne a drží vajling, až kým nerozvešia prádlo./ Podrážať
topánky, cínovať kotlíky, plieť hroby na cintoríne. Na hody, keď
zakáľajú ošípané, zo zvyškov sadla navariť za hrnčisko mydla.
To vieš... ale inak...noo...Inak si veľmi malý a tichý chlap... Chceš
tým povedať, že nie si nijaký trpaslík, že! Ále, veď meriaš
akurát... /pousmeje sa a tvári sa akoby nič./ 
Govi: /ticho je zamračený/ 
Angela: Áléé, veď aj Napoleon meral meter a pol aj s topánkami... Zajtra
k nám prídu Pinai a Coriolano. Nie že budeš zasa celý večer čušať.
Veď sa už aspoň raz pridaj do rozhovoru! /odíde/

Govi: /pozerá za ňou, nekoktá/ A nie som taký malý a tichý chlap! 
Trt makový!
 

VÝSTUP 3. – Lietajúce prádlo 1

/Amorko, časti prádla/

/Znie hudba. Rozhýbu sa spoza zadného horizontu časti oblečení Angely. Vytvoria akoby postavu ešte väčšej a obrovskejšej Angely. Všetky sú biele a svietia v UV svetle. Govi ich chce chytiť, no uniká mu všetko. Všetko to na hudbu lieta priestorom, herci sú v čiernych oblekoch, scéna je nasvietená UV svetlom. Govi naháňa pred horizontom kusy Angelinho prádla, nedarí sa mu. Tma./

VÝSTUP 4. - Návšteva

/Govi, Angela, Pinai, Coriolano/

Govi: /Sedí na hokerlíku a opravuje topánky./
Angela: /vchádza s vajlingom so zemiakmi. Príde k stolu, začne čistiť zemiaky./ 
Coriolano. /Počuť búchanie na dvere. Vojde, sebavedomý, chudý chlap./ Dobrý večer, susedia. /Vymieňa si pohľady s Angelou./

Govi: /zagáni na neho, vidieť, že ho nemôže ani cítiť/

Pinai: /vojde za ním, veselý a trochu väčší. /
Pekný večer, čo robíme susedia?

Govi: /zagáni opäť, pre seba/ Trt makový!

Pinai: /sadne si a keď vidí ženu šúpať zemiaky, hneď začne rozprávať/
V Amerike, sme kedysi šúpali zemiaky vo veľkom hoteli. A ako tak
šúpeme šúpeme, zrazu príde šéfkuchár a hovorí nám, že do hotela
príde prezident Wilson! 
Angela: /prekvapene/: Wilson ? Prezident ? /hneď odíde za zadný horizont. Po chvíli sa vracia s pohármi a fľašou vína./
Pinai: /pokračuje/ A naozaj v ten večer sme ho videli. No verili by ste
tomu, že raz uvidíte amerického prezidenta? Niesol sa ako
naozajstný gróf. Ale vôbec nebol namyslený. 
Angela: /nalieva/ Nože... na zdravie /podáva hosťom, Govimu len cvrkne. / 
Govi: /zazerá, vezme si víno/

Pinai: /vypije a pokračuje/ Zemiaky tam čistili aj iní Talia­ni, Poliaci,
Nemci, Francúzi, a bol tam aj jeden černoch, čierny od hlavy po 
päty. Černejší ako tá najtmavšia noc.
Govi: /pre seba, koktá/ A ja som nikdy v živote nevidel černocha.
Coriolano: /vstáva, ide na proscénium, posmešne/ Čo černosi, ale
černošky! To je niečo. Tie majú také vyvinuté oné... vnady! Tým sa
naše ženy ani rovnať nemôžu. /pozrie na Angelu, Pinai s ním/
Aj keď... poniektoré by sa možno aj... mohli... /žmurkne na ňu/

Angela: Ále, vy beťári! /pousmeje sa, oboch buchne sexisticky po pleci a odchádza. Obaja hostia idú za ňou. Keď odídu, Govi pre seba./

Govi: /pre seba/ Ani černošku som nikdy nevidel. /Nekoktá, je sám. Začne znieť hudba. UV svetlo./
 

VÝSTUP 5. - Nechápe...?

/Govi, Angela, Pinai, Coriolano, Amorko nešťastný/

/Hudba, UV svetlo, vchádza Angela, za ňou Pinai a Coriolano. Laškujú s ňou, ona sa chichoce a opätuje im to, lezú po rebríku. Govi si to nevšíma, sedí na svojom mieste v štronze. Prichádza Amorko, keď vidí, čo sa deje, podíde ku Govimu a pootočí mu hlavou smerom ku Angele. Tá to zbadá, schádza z rebríka k nemu a začne s Govim tancovať. Nakoniec odtancujú za horizont. Susedia počas tanca odchádzajú s „dlhými nosmi“. Posledný odlieta Amorko. Je spokojný./

VÝSTUP 6. - Rozhovor

/Govi, Angela/

Govi: /Sedí na hokerlíku, podráža topánky./

Angela: / vojde, nesie vajling s prádlom. Pozrie na Goviho a posmešne povie/ Počuj, ty večne čušíš, nikdy nič nepovieš!

Govi: /príde k nej a drží jej vajling/ Ja som nikdy nebol v Amerike,
ber to fras ! /koktá/

Angela: /vešia prádlo na rebríku/ Nejde o Ameriku, ale vôbec
o rozhovor.
Govi: A to už ako ? /koktá/

Angela: Skrátka, nevieš povedať ani päť súvislých slov. Čo ti jazyk
nenarástol, keď ani ústa neotvoríš ? Povieš len hej alebo nie, hej
alebo nie, hej alebo nie... ale polom už len sedíš a počúvaš, čo
hovoria ostatní.

Govi: Nič mi neprichodí na um, ber to fras ! /koktá/

Angela: To značí, že ti ani rozum nenarástol !

Govi: Narástol, aha ! /koktá, ukáže si na temeno hlavy/

Angela: Niektoré slová neznášaš, ani keď ich myslia iní zo žartu. Len sa
okúňaš a nič ! /tresne stoličkou a odchádza/

Govi: Nič mi neprichodí na um, /nekoktá, klepne si kladivom po hlave/ 
ale rozum mi narástol... ber to fras !

/Znie hudba. Zmena svetla./

VÝSTUP 7. – Pred nocou

/Govi, Angela/

/Znie hudba, UV svetlo, Na zadnom horizonte sú „akoby“ postele pri pohľade zhora. Angela už leží vo svojej. Govi prichádza s lampičkou. Pozrie sa na Angelu, chcel by niečo, ale ona sa tvári, že spí. Govi zhasne lampičku, ktorú drží ruka vysunutá spoza zadného horizontu. Tma./

VÝSTUP 8. – Sen

/Govi, Angela, Pinai, Coriolano, dav ľudí/

/Govi sedí na rebríku, okolo neho žena a ostatní, a z úst sa mu hrnú slová, jedna radosť, ani čo by si jazyk namydlil. Text Goviho reči ide z reproduktora, všetci hrajú len posunkami a pohybom. Rozpráva o Taliansku, o Nemecku a potom o Rusku a zasa o Nemecku, hodiny a hodiny. Pinai s Coriolanom počúvajú s otvorenými ústami a nezmôžu sa ani na slovko, nie sú schopní ani mu protirečiť, ani dať za pravdu. Potom ako vidia, že mu tlieska jeho žena, mu tlieskajú aj oni aj ostatní z davu. Nakoniec ho vezmú na plecia a slávnostne odnášajú za horizont. Angela ide za nimi, hlce ho očami, je šťastná a tlieska stále Govimu. Všetci vyjdú von, hudba stále znie. Tma./

VÝSTUP 9. – Prebudenie

/Govi, Angela, Pinai, Coriolano/

Angela: /prebúdza sa na posteli, schádza z nej, oblieka sa./ No, čože
si sa v noci tak prehadzoval. Čo za hlúposť sa ti zasa snívala ?

Govi: /Tiež sa oblieka./ Nič ! Nepamätám sa už... Ber to fras! Znova sa
cítim prázdny ako sud, nepamätám sa už na jedinké slovo z toho,
čo som vravel v sne. Raz darmo, politika, to nie je moje.
Angela: /prehadzuje plachty za horizont./

Pinai: /vchádza, veselo/ Pekný deň, čo robíme susedia? Vonku je
škaredé počasie, tak reku zastavím sa na kus reči. /sadne si/

Govi: /zrazu sa zodvihne, otočí sa na Pinaia a koktavo povie/ 
A čímže orú v Amerike? Volami, či koňmi?

Angela: /zagáni na neho/ Iné nevie, iba sa pýtať, poriadnu odpoveď od
neho človek jakživ nedostane !

Pinai: /rozhovorí sa/ Musíš vedieť, že americké voly ti majú nohy také
tenké ani baletky. Nie sú na oračku. V Amerike všetko robia
mašiny. Majú mašinu na oranie, mašinu na siatie, a aj takú, čo
sama zožne žito na poli a potom z nej už len vypadávajú vrecia

s vymláteným zrnom, zviazané a zapečatené, a na druhej strane

žochy slamy. Z volov robia akurát mäsové konzervy a basta. Kone

zasa chovajú pre krásu a aby pretekali na dostihoch.

Govi: /koktá/ Dostihové kone sú aj v Taliansku, ber to fras !

Pinai: Tie sú všade na svete.

Govi: /koktá/ A u nás sú potom aj ťažné kone.

Pinai: Tie ťažné nie sú talianske. Sú uhorské, čiže pochádzajú z Uhier.

Govi: /onemie, pre seba/ Odkiaľ to všetko vie, ber to fras ?! /koktá/

Coriolano: /vchádza a počuje Pinaiho poslednú vetu, hneď od dverí
hovorí/ Ťažné kone prišli do Talianska kedysi cez vojnu a potom ich
plemeno ostalo tu. Dobrý... /sadá si/

Govi: /koktá/ Uhry bojovali s Talianskom ? 
Coriolano: /sebaisto, sadá si/ Dávno, ja vám môžem hodiny rozprávať
ako to bolo voľakedy.
Govi: /zamračí sa, už neotvorí ústa/ 
Coriolano: Uhorské kone, to sú kone. To sú tie najlepšie kone aké môžu
byť ! 
Pinai: V Amerike, tam pestujú dyne vo vode a toľko ich krížili, až získali
takú odrodu, že ich môžu dávať rovno do debničiek. /Obaja hostia pozerajú Angele na prsia. Coriolano s Pinaiom sa predbiehajú v rečnení, hádajú sa, všetko prehlušuje Goviho tlkot na topánku. Nakoniec obaja v tejto hádke a prekáraní sa odchádzajú za horizont. Angela ide za nimi. / 
Govi: /zlostne/ Prisahám, že skôr či neskôr všetkých zahanbím! 
/ Hudba, tma./

VÝSTUP 10. – Posteľ 2
/Govi, Angela/

/ Hudba, bodové svetlo na postele. Opäť sme v spálni, teda cez zadný horizont sú prehodené „postele“/

Angela: /vchádza, vyzlieka sa a ľahne si do svojej postele./ 
Govi: /vchádza, pozrie sa lampičkou na Angelu. Ona sa odvráti. Govi sa ide vyzliekať./ 
Angela: /otvorí oči a prísne/ Čo ti jazyk nenarástol, keď si nemý ani
ryba, a aj to je slabý výraz.

Govi: /ponížene, začína sa vyzliekať./ 
Taký som od prírody, čo si mám počať ?

Angela: To je na tom to najstrašnejšie, že si taký od prírody a niet ti
pomoci.

Govi: /vyzlieka sa do spodkov/ Ja viem, hovoríš o mojom jazyku, vraj
mi nenarástol, ale myslíš na niečo iné... /pozrie si do nohavíc, tie mu spadnú na zem a ostane len v nočnej košeli, nemotorne ide k posteli/ Až doteraz si bola so mnou spokojná.

Angela: A teraz začínam byť nespokojná. /odvráti sa od neho/

Govi: Ej, ber to fras !

Angela: Na to dal pánboh jazyk, aby sa hovorilo, ale od teba sa veru
človek poriadneho slova nedočká, to teda nie.
Govi: /zhasne, hudba./

PRE ZVYŠOK scenára píšte na: manolacko@gmail.com