M.Maeterlinck: Slepci /DS/
M. Maeterlinck: Slepci (1890)
Prastarý severský les, akoby nemenný pod hlbokým hviezdnatým nebom. V strede, na pozadí noci, sedí veľmi starý kňaz, zahalený do širokého čierneho plášťa. Hruď a hlava, trochu vyvrátené a smrteľne nehybné, sa opierajú o kmeň obrovského bútľavého duba. Tvár je meravá a voskovo sinavá, fialové pery pootvorené. Nemo upreté oči sa už nedívajú na viditeľnú stranu večnosti a zdá sa, že sú zakrvavené od veľkého množstva nepamätných bolestí a sĺz. Ťažké biele vlasy padajú v podobe tuhých riedkych kaderí na tvár, ktorá je svetlejšia a ustatejšia než všetko, čo ju obklopuje v pozornom tichu ponurého lesa. Vychudnuté ruky ležia pevne zopäté na stehnách. Vpravo sedí šesť starých slepcov na kameňoch, na klátoch a na suchom lístí. Vľavo, oddelene od starcov vyvráteným stromom a balvanmi, sedí šesť žien, ktoré sú tiež slepé a sú tvárou obrátené k starcom. Tri z nich sa modlia a bez prestania nariekajú tlmeným hlasom. Ďalšia je veľmi stará. Piata, menej pomätená, drží na kolenách spiace malé dieťa. Šiesta je ešte v kvete mladosti a vlasy zaplavujú celú jej bytosť. Stareny i starci majú na sebe voľné rúcha, všetky tmavé a rovnaké... Väčšina z nich čaká s lakťami na kolenách a s tvárou v dlaniach; zdá sa, že všetci stratili zmysel pre zbytočný pohyb, lebo už neotáčajú hlavu za každým priduseným a nepokojným šumom Ostrova. Veľké smútočné stromy - tisy, vŕby, cyprusy — ich zakrývajú svojimi vernými tieňmi. Trs dlhých chorých asfodelov kvitne v tme neďaleko kňaza. Je neobyčajná tma, hoci svieti mesiac, ktorý sa ju tu a tam snaží na chvíľu rozptýliť v korunách stromov.
PRVÝ SLEPEC Ešte sa nevracia?
DRUHÝ SLEPEC Zobudili ste ma!
TRETÍ SLEPEC Aj ja som spal.
PRVÝ SLEPEC Ešte sa nevracia?
DRUHÝ SLEPEC Nepočujem prichádzať nikoho.
TRETÍ SLEPEC Je čas vrátiť sa do útulku.
PRVÝ SLEPEC Mali by sme vedieť, kde sme.
DRUHÝ SLEPEC Ako odišiel, schladilo sa.
NAJSTARŠÍ SLEPEC Vie niekto, kde sme?
NAJSTARŠIA SLEPÁ Išli sme veľmi dlho. Sme iste veľmi ďaleko od útulku.
PRVÝ SLEPEC Ach, sú ženy oproti nám?
NAJSTARŠIA SLEPÁ Sedíme oproti vám.
PRVÝ SLEPEC Počkajte, prejdem k vám. (Vstane a hmatá.) Kde ste? Vravte, nech počujem, kde ste.
NAJSTARŠIA SLEPÁ Tu, sedíme na kameňoch.
PRVÝ SLEPEC (Pokročí, zavadí o peň stromu a o balvany.) Je tu niečo medzi nami...
DRUHÝ SLEPEC Lepšie je ostať na mieste.
TRETÍ SLEPEC Kde sedíte? Nechcete prejsť k nám?
NAJSTARŠIA SLEPÁ Netrúfame si vstať.
TRETÍ SLEPEC Prečo nás rozdelil?
PRVÝ SLEPEC Počujem, ako sa ženy modlia.
DRUHÝ SLEPEC Áno, tie tri staré.
PRVÝ SLEPEC Teraz nie je čas na modlenie.
DRUHÝ SLEPEC Hneď sa pomodlíte, v spálni. (Tri stareny sa ďalej modlia.)
TRETÍ SLEPEC Rád by som vedel, pri kom sedím.
DRUHÝ SLEPEC Myslím, že pri mne. (Hmatajú okolo seba.)
TRETÍ SLEPEC Nemôžeme sa dotknúť jeden druhého.
PRVÝ SLEPEC A nie sme predsa od seba ďaleko. (Hmatká okolo seba a naďabí palicou na piateho slepca, ktorý si pridusene vzdychne.) Ten, čo nepočuje, je vedľa nás.
DRUHÝ SLEPEC Nepočujem všetkých; pred chvíľou nás bolo šesť.
PRVÝ SLEPEC Začínam chápať. Spýtajme sa i žien, treba vedieť, na čom sme. Stále počujem, ako sa tie tri staré modlia; sú pospolu?
NAJSTARŠIA SLEPÁ Sedia vedľa mňa na skale.
PRVÝ SLEPEC Ja sedím na suchom lístí.
TRETÍ SLEPEC A tá pekná slepá je kde?
NAJSTARŠIA SLEPÁ Je pri tých, čo sa modlia.
DRUHÝ SLEPEC A bláznivá s deckom?
MLADÁ SLEPÁ Spí, nebuďte ho.
PRVÝ SLEPEC Ach, ako ste od nás ďaleko! Myslel som, že ste naproti mne.
TRETÍ SLEPEC Vieme už vari všetko, čo treba. Rozprávajme sa trochu, kým sa kňaz vráti.
NAJSTARŠIA SLEPÁ Vravel, že ho máme čakať potichu.
TRETÍ SLEPEC Nie sme v kostole
NAJSTARŠIA SLEPÁ Veď neviete, kde sme.
TRETÍ SLEPEC Keď nehovorím, bojím sa.
DRUHÝ SLEPEC Viete, kam išiel kňaz?
TRETÍ SLEPEC Zdá sa mi, že nás necháva pridlho osamote.
PRVÝ SLEPEC Je už pristarý. Od istého času vari ani on sám už nevidí. Nechce sa k tomu priznať, lebo sa bojí, aby mu niekto iný neprebral miesto medzi nami. No ja mám podozrenie, že už takmer nevidí. Potrebovali by sme iného sprievodcu; on nás nepočúva a nás je priveľa. V celom útulku vidia iba tri mníšky a on - a všetci sú starší než my. Som si istý, že s nami zablúdil a že hľadá cestu. Kam len šiel? Nemá právo nechať nás tu...
NAJSTARŠÍ SLEPEC Šiel veľmi ďaleko. Myslím, že sa vážne rozprával so ženami.
PRVÝ SLEPEC Rozpráva sa iba so ženami. A my tu už nie sme? Nakoniec sa budeme musieť sťažovať.
NAJSTARŠÍ SLEPEC A komu sa chcete sťažovať?
PRVÝ SLEPEC Neviem ešte, uvidíme. Uvidíme. Ale kam len išiel? Spýtam sa žien.
NAJSTARŠIA SLEPÁ Bol ustatý z dlhého chodenia. Myslím, že si na chvíľu sadol doprostred nás. Už niekoľko dní je veľmi smutný a veľmi slabý. Odvtedy, čo umrel lekár, sa bojí. Je sám. Takmer vôbec nevraví. Neviem, čo sa stalo. Dnes chcel stoj čo stoj odísť. Vravel, že chce vidieť Ostrov posledný raz pred zimou, za slnka. Zdá sa, že zima bude veľmi dlhá a veľmi studená a že od severu už prichádzajú ľady. Bol veľmi nepokojný. Povráva sa, že veľké lejaky v minulých dňoch zdvihli rieku a že všetky hrádze sú otrasené. Povedal tiež, že ho desí more; zdá sa, že je šialene rozbúrené a útesy na Ostrove nie sú preň už dosť vysoké. Chcel to vidieť, ale nepovedal nám, čo videl. Teraz myslím, že išiel zháňať chlieb a vodu pre tú bláznivú. Vravel, že bude musieť ísť veľmi ďaleko. Musíme Čakať.
MLADÁ SLEPÁ Keď odchádzal, chytil ma za ruky. A ruky sa mu chveli, akoby mal strach. Potom ma objal...
PRVÝ SLEPEC Och!
MLADÁ SLEPÁ Spýtala som sa ho, čo sa stalo. Povedal mi, že nevie. Povedal, že vláda starcov sa už asi skončí...
PRVÝ SLEPEC Čo tým chcel povedať? Čo tým myslel?
MLADÁ SLEPÁ To som nepochopila. Povedal mi, že ide k majáku.
PRVÝ SLEPEC A je tam niekde maják?
MLADÁ SLEPÁ Hej, na severnej strane Ostrova. Myslím, že nie sme od neho ďaleko. Vravieval, že už odtiaľto vídal jeho svetlo pomedzi lístie stromov. Nikdy sa mi nezdal smutnejší ako dnes a myslím, že už niekoľko dní plakal. A neviem, prečo som plakala i ja, hoci som ho nevidela. Ani som ho nepočula odísť. Na viac som sa ho nespytovala. Cítila som, ako sa veľmi vážne usmieva; a cítila som, že zatvára oči a že chce mlčať...
PRVÝ SLEPEC O tom všetkom nám nič nepovedal!
MLADÁ SLEPÁ Vy ho nepočúvate, keď hovorí.
NAJSTARŠIA SLEPÁ Všetci mrmlete, keď hovorí.
DRUHÝ SLEPEC Povedal nám iba „Dobrú noc", keď odchádzal.
TRETÍ SLEPEC Je už iste veľmi neskoro.
PRVÝ SLEPEC Keď odchádzal, povedal dva či tri razy „Dobrú noc", ako keby šiel spať. Počul som, ako sa na mňa díval, keď hovoril „Dobrú noc, dobrú noc". Hlas sa zmení, keď sa na niekoho uprene dívame.
PIATY SLEPEC Zmilujte sa nad nevidiacimi!
PRVÝ SLEPEC Kto to tu hovorí tak sprosto?
DRUHÝ SLEPEC Myslím, že ten, čo nepočuje.
PRVÝ SLEPEC Ticho! Teraz sa už nežobre.
TRETÍ SLEPEC Kam išiel po chlieb a po vodu?
NAJSTARŠIA SLEPÁ Išiel k moru.
TRETÍ SLEPEC V jeho veku sa k moru nechodí len tak.
DRUHÝ SLEPEC Sme blízko mora?
STARÁ SLEPÁ Áno. Mlčte chvíľu a počujete ho. (Šum blízkeho pokojného mora, ktoré naráža na útesy.)
DRUHÝ SLEPEC Počujem iba tri stareny, čo sa modlia.
NAJSTARŠIA SLEPÁ Načúvajte dobre a počujete ho cez ich modlitby.
DRUHÝ SLEPEC Áno, počujem čosi neďaleko nás.
NAJSTARŠIA SLEPÁ More spalo; dalo by sa povedať, že sa zobúdza.
PRVÝ SLEPEC Zle urobil, že nás zaviedol sem. Nemám rád ten hluk.
NAJSTARŠÍ SLEPEC Viete, že Ostrov nie je veľký a že more počuť, len čo sa vyjde z múrov útulku.
DRUHÝ SLEPEC Nikdy som ho nepočul.
TRETÍ SLEPEC Zdá sa mi, že je dnes celkom pri nás. Nerád ho čujem zblízka.
DRUHÝ SLEPEC Ani ja; okrem toho, nám sa nežiada vychádzať z útulku.
TRETÍ SLEPEC Nikdy sme neprišli až sem, bolo zbytočné viesť nás tak ďaleko.
NAJSTARŠIA SLEPÁ Dnes ráno bolo veľmi pekne. Chcel, aby sme sa tešili z posledných slnečných dní, kým sa zatvoríme na celú zimu v útulku.
PRVÝ SLEPEC Ale ja som radšej doma!
NAJSTARŠIA SLEPÁ Hovorieval tiež, že by sme mali trochu poznať náš malý Ostrov, na ktorom sme. On sám ho nikdy celkom neprešiel; sú na ňom vrchy, na ktoré nik nevystúpil, údolia, do ktorých človek nerád chodí, a jaskyne, do ktorých dosiaľ nik nevošiel. Naostatok vravel, že netreba vždy vyčkávať na slnko pod klenbami spoločnej spálne. Chcel nás zaviesť až na pobrežie. Išiel ta sám.
NAJSTARŠÍ SLEPEC Má pravdu, treba myslieť na život.
PRVÝ SLEPEC Ale tam vonku nič nevidno.
DRUHÝ SLEPEC Sme teraz na slnku?
ŠIESTY SLEPEC Nemyslím. Zdá sa mi, že je veľmi neskoro.
DRUHÝ SLEPEC Koľko je hodín?
INÍ SLEPCI Neviem... Nik nevie...
DRUHÝ SLEPEC Je ešte jasno? (Šiestemu slepcovi.) Kde ste? Viďme! Vy, ktorí trochu vidíte, viďme s vami!
ŠIESTY SLEPEC Myslím, že je veľmi tma. Keď sme na slnku, vidím pod viečkami modrú čiaru. To však bolo dávno, teraz už nevidím nič.
PRVÝ SLEPEC Ja viem, že je neskoro, keď som lačný. A teraz som.
TRETÍ SLEPEC Pozrite sa na oblohu, azda tam niečo uvidíte! (Všetci zdvihnú hlavu k nebu, okrem troch slepých od narodenia, ktorí sa ďalej skláňajú k zemi.)
ŠIESTY SLEPEC Neviem, či sme pod oblohou.
PRVÝ SLEPEC Hlas sa rozlieha, ako v jaskyni.
NAJSTARŠÍ SLEPEC Nazdávam sa skôr, že sa tak rozlieha preto, že je večer.
MLADÁ SLEPÁ Zdá sa mi, že cítim mesačné svetlo na rukách.
NAJSTARŠIA SLEPÁ Myslím, že svietia hviezdy. Počujem ich.
MLADÁ SLEPÁ Ja tiež.
PRVÝ SLEPEC Nepočujem nijaký zvuk.
DRUHÝ SLEPEC Počujem iba zvuk nášho dychu.
NAJSTARŠÍ SLEPEC Myslím, že ženy majú pravdu.
PRVÝ SLEPEC Nikdy som nepočul hviezdy.
DRUHÍ DVAJA SLEPCI Ani my. (Náhle strepocú v lístí nočné vtáky.)
DRUHÝ SLEPEC Počúvajte, počúvajte! Čo je to nad nami? Počujete?
NAJSTARŠÍ SLEPEC Niečo preletelo medzi nebom a nami.
PRVÝ SLEPEC Neviem, čo je to za šum. Chcel by som sa vrátiť do útulku.
DRUHÝ SLEPEC Mali by sme vedieť, kde sme.
ŠIESTY SLEPEC Pokúšal som sa vstať; okolo mňa sú samé tŕne; neodvážim sa už vystrieť ruky.
TRETÍ SLEPEC Mali by sme vedieť, kde sme!
NAJSTARŠÍ SLEPEC To sa nedozvieme.
ŠIESTY SLEPEC Sme iste veľmi ďaleko od útulku, už nechápem nijaký šum.
TRETÍ SLEPEC Už dlho cítim vôňu suchého lístia.
ŠIESTY SLEPEC Videl už niekto z nás Ostrov a môže nám povedať, kde sme?
NAJSTARŠIA SLEPÁ Keď sme sem prišli, všetci sme boli slepí.
PRVÝ SLEPEC Nikdy sme nevideli.
DRUHÝ SLEPEC Neznepokojujme sa zbytočne, vráti sa skoro. Čakajme ešte; ale nabudúce s ním už nepôjdeme.
NAJSTARŠÍ SLEPEC S ním nepôjdeme. Radšej ostanem doma.
DRUHÝ SLEPEC Nemali sme chuť ísť von, nik o to nežiadal.
NAJSTARŠIA SLEPÁ Dnes je na Ostrove sviatok. Na veľké sviatky vždy chodievame von.
TRETÍ SLEPEC Ešte som spal, keď prišiel, poklepal ma po pleci a povedal mi: „Vstávajte, vstávajte, je čas, slnko je veľmi vysoko!" Bola to pravda? Ja som nič nezbadal. Nikdy som slnko nevidel.
NAJSTARŠÍ SLEPEC Ja som videl slnko, keď som bol veľmi mladý.
NAJSTARŠIA SLEPÁ Ja tiež, to sú už roky, ešte som bola dieťa. Ale už sa naň takmer nepamätám.
TRETÍ SLEPEC Prečo vždy chce, aby sme šli von, keď sa ukáže slnko? Kto z nás ho zbadá? Ja nikdy neviem, či sa prechádzam napoludnie, alebo o polnoci.
ŠIESTY SLEPEC Radšej vychádzam von napoludnie, keď tuším veľký jas. Vtedy sa mi oči veľmi chcú otvoriť.
TRETÍ SLEPEC Ja zase ostávam radšej v jedálni, pri dobrom ohni v kozube. Dnes ráno v ňom tak mocne horelo...
DRUHÝ SLEPEC Mohol nás vyviesť na dvor na slnko, chránili by nás múry. Nedá sa odtiaľ vyjsť, niet sa čo obávať, keď je brána zatvorená - a ja ju vždy zatváram. Prečo ma chytáte za ľavý lakeť?
PRVÝ SLEPEC Ja vás nechytám, nemôžem vás ani dočiahnuť.
DRUHÝ SLEPEC Vravím vám, že ma niekto chytal za lakeť.
PRVÝ SLEPEC To nebol nikto z nás.
NAJSTARŠIA SLEPÁ Panebože, povedzže nám, kde sme!
PRVÝ SLEPEC Nemôžeme tu čakať naveky! (Veľmi vzdialené hodiny odbíjajú veľmi pomaly dvanásť.)
NAJSTARŠIA SLEPÁ Ach, ako ďaleko sme od útulku!
NAJSTARŠÍ SLEPEC Je polnoc!
DRUHÝ SLEPEC Je poludnie! Vie to niekto? Vravte!
ŠIESTY SLEPEC Neviem, ale myslím, že sme v tieni.
PRVÝ SLEPEC Ja sa v tom už nevyznám. Pridlho sme spali.
DRUHÝ SLEPEC Som hladný.
INÍ SLEPCI Sme hladní a smädní.
DRUHÝ SLEPEC Sme tu už dlho?
NAJSTARŠIA SLEPÁ Zdá sa mi, že som tu už veky.
ŠIESTY SLEPEC Začínam chápať, kde sme...
TRETÍ SLEPEC Mali by sme ísť v tú stranu, kde odbilo polnoc. (Nočné vtáky sa náhle rozšvitoria v tme.)
PRVÝ SLEPEC Počujete? Počujete?
DRUHÝ SLEPEC Nie sme tu sami?
TRETÍ SLEPEC Už dlho čosi šípim. Ktosi nás počúva. Vrátil sa?
PRVÝ SLEPEC Neviem, čo to je. Je to nad nami.
DRUHÝ SLEPEC Ostatní nepočuli nič? Vždy len mlčíte!
NAJSTARŠÍ SLEPEC Ešte počúvame.
MLADÁ SLEPÁ Počujem krídla okolo seba!
NAJSTARŠIA SLEPÁ Panebože, povedzže nám, kde sme!
ŠIESTY SLEPEC Začínam chápať, kde sme... Útulok je na druhom brehu veľkej rieky, prešli sme po starom moste. Zaviedol nás na severnú stranu Ostrova. Nie sme ďaleko od rieky a možno by sme ju aj počuli, keby sme chvíľku načúvali... Ak by sa nevrátil, museli by sme ísť až k vode. Vo dne i v noci tam premávajú veľké lode a námorníci nás zbadajú na brehu. Je možné, že sme v lese, ktorý obklopuje maják, ale neviem cestu... Chce ísť dakto so mnou?
PRVÝ SLEPEC Seďme a čakajme! Čakajme; nevieme, kadiaľ tečie veľká rieka, a všade okolo útulku sú močiare. Čakajme, čakajme... on sa vráti, musí sa vrátiť!
ŠIESTY SLEPEC Vie niekto, kadiaľ sme prišli? Vysvetľoval nám to, keď išiel s nami.
PRVÝ SLEPEC Nedával som pozor.
ŠIESTY SLEPEC Počúval ho niekto?
TRETÍ SLEPEC Nabudúce ho treba počúvať.
ŠIESTY SLEPEC Narodil sa niekto z nás na Ostrove?
NAJSTARŠÍ SLEPEC Dobre viete, že sme odnikiaľ.
NAJSTARŠIA SLEPÁ Sme z druhej strany mora.
PRVÝ SLEPEC Myslel som, že cestou cez more umriem.
DRUHÝ SLEPEC Aj ja; prišli sme spolu.
TRETÍ SLEPEC Všetci traja sme z tej istej farnosti.
PRVÝ SLEPEC Vravia, že ju odtiaľto vidieť, keď je jasno. Tam na severe. Nemá zvonicu.
TRETÍ SLEPEC Pristali sme celkom náhodne.
NAJSTARŠIA SLEPÁ Ja pochádzam z iných končín...
DRUHÝ SLEPEC A odkiaľ?
NAJSTARŠIA SLEPÁ Už sa ani na to neopovážim pomyslieť... Ani si na to takmer nespomínam, keď o tom hovorím... Bolo to veľmi dávno; bolo tam chladnejšie.
MLADÁ SLEPÁ Ja prichádzam veľmi zďaleka...
PRVÝ SLEPEC Odkiaľže?
MLADÁ SLEPÁ Nevedela by som vám to povedať... Ako vám to vysvetliť? Je to príliš ďaleko odtiaľto, za mnohými morami. Prichádzam z veľkej krajiny. Vedela by som to ukázať iba posunkami, ale už nevidíme. Veľmi dlho som blúdila... Ale videla som slnko a vodu a oheň, vrchy, tváre a čudné kvety... Takých niet na tomto Ostrove; je tu príliš pochmúrne a chladno. Odkedy nevidím, nestretla som sa s ich vôňou. Ale videla som rodičov a sestry... Vtedy som bola primladá na to, aby som vedela, kde som... Ešte som sa hrávala na morskom brehu... Ach, ako si spomínam, že som kedysi videla! Jedného dňa som sa dívala na sneh na vrchole hory... Začala som rozoznávať tých, čo budú nešťastní....
PRVÝ SLEPEC Čo tým chcete povedať?
MLADÁ SLEPÁ Chvíľami ich ešte aj rozoznávam podľa hlasu... Mám spomienky, ktoré sú jasnejšie, keď na ne nemyslím.
PRVÝ SLEPEC Ja nemám nijaké spomienky. (Kŕdeľ veľkých sťahovavých vtákov preletuje s kríkom ponad koruny stromov.)
NAJSTARŠÍ SLEPEC Zase čosi letí pod oblohou!
DRUHÝ SLEPEC Prečo ste prišli sem?
NAJSTARŠÍ SLEPEC Koho sa to pýtate?
DRUHÝ SLEPEC Našej mladej sestry.
MLADÁ SLEPÁ Povedali mi, že by ma mohol vyliečiť. A on mi vravel, že jedného dňa budem vidieť. Potom budem môcť odísť z Ostrova.
PRVÝ SLEPEC Všetci by sme chceli odísť z Ostrova!
DRUHÝ SLEPEC Ostaneme tu navždy.
TRETÍ SLEPEC Je už pristarý, nebude mať kedy vyliečiť nás.
MLADÁ SLEPÁ Viečka mám zatvorené, ale cítim, že oči sú mi živé.
PRVÝ SLEPEC Ja mám viečka otvorené.
DRUHÝ SLEPEC Ja spím s otvorenými očami.
TRETÍ SLEPEC Nehovorme o svojich očiach!
DRUHÝ SLEPEC Nie ste tu ešte dlho?
NAJSTARŠÍ SLEPEC Raz večer, keď som sa modlil, počul som zo ženskej strany hlas, ktorý som nepoznal. Podľa hlasu som uhádol, že ste veľmi mladá... Bol by som vás chcel vidieť, keď už som vás počul...
PRVÝ SLEPEC Ja som nič nezbadal.
ŠIESTY SLEPEC Vravia, že ste krásna, ako žena, ktorá prichádza z preďaleka...
MLADÁ SLEPÁ Nikdy som sa nevidela.
NAJSTARŠÍ SLEPEC Nikdy sme sa nevideli navzájom, jedni druhých. Dávame si otázky a odpovedáme si, žijeme spolu, sme stále spolu, ale nevieme, čo sme! Darmo sa dotýkame oboma rukami; oči by vedeli viac ako ruky.
ŠIESTY SLEPEC Niekedy, keď ste na slnku, vidím vaše tiene.
NAJSTARŠÍ SLEPEC Nikdy sme nevideli dom, v ktorom žijeme. Darmo ohmatávame múry a obloky: nevieme, kde bývame.
NAJSTARŠIA SLEPÁ Vraví sa, že je to starý kaštieľ, veľmi pochmúrny a veľmi spustnutý. Nikde nevidno svetlo, iba ak vo veži, kde je kňazova izba.
PRVÝ SLEPEC Tým, čo nevidia, svetlo netreba.
ŠIESTY SLEPEC Keď strážim stádo v blízkosti útulku, ovce sa vracajú samy, len čo večer zbadajú svetlo vo veži. Nikdy ma nezviedli z cesty.
NAJSTARŠÍ SLEPEC Sú to už roky, čo sme spolu, a nikdy sme sa nevideli. Človek by povedal, že sme vždy sami. Kto chce mať rád, musí vidieť.
NAJSTARŠIA SLEPÁ Niekedy sa mi sníva, že vidím.
NAJSTARŠÍ SLEPEC Ja vidím iba vtedy, keď sa mi sníva.
PRVÝ SLEPEC Mne sa obyčajne sníva len o polnoci. (Prudký poryv vetra zatrasie lesom a listy padajú v chmúrnych chumáčoch.)
PIATY SLEPEC Kto sa mi dotkol ruky?
PRVÝ SLEPEC Čosi padá okolo nás.
NAJSTARŠÍ SLEPEC Prichádza to zhora, neviem, čo to je...
PIATY SLEPEC Kto sa mi dotkol ruky? Zaspal som, nechajte ma spať.
NAJSTARŠÍ SLEPEC . Nikto sa vám nedotkol rúk.
PIATY SLEPEC Kto ma chytil za ruky? Odpovedzte mi nahlas, mám trocha pritvrdé uši...
NAJSTARŠÍ SLEPEC To ani my nevieme.
PIATY SLEPEC Prišli nám niečo oznámiť?
PRVÝ SLEPEC Načo odpovedať, nepočuje nič.
TRETÍ SLEPEC Treba uznať, že hluchí sú veľmi nešťastní.
NAJSTARŠÍ SLEPEC Som ustatý od sedenia.
ŠIESTY SLEPEC Som ustatý z toho, že som tu.
DRUHÝ SLEPEC Zdá sa mi, že sme veľmi ďaleko jedni od druhých. Pokúsme sa trochu priblížiť; začína byť chladno.
TRETÍ SLEPEC Neodvažujem sa vstať. Lepšie je ostať na mieste.
NAJSTARŠÍ SLEPEC Čože len môže byť medzi nami?
ŠIESTY SLEPEC Myslím, že som si dokrvavil obe ruky. Chcel som vstať.
TRETÍ SLEPEC Počujem, ako sa nakláňate ku mne. (Bláznivá slepá si prudko pretiera oči, vzdychá a ustavične sa obracia k nehybnému kňazovi.)
PRVÝ SLEPEC Počujem ešte akýsi šuchot...
NAJSTARŠIA SLEPÁ Myslím, že to si naša chudera sestra pretiera oči.
DRUHÝ SLEPEC Vždy iba to robí, počúvam ju celé noci.
TRETÍ SLEPEC Je bláznivá, nikdy nič nevraví.
NAJSTARŠIA SLEPÁ Nehovorí, odkedy má dieťa. Zdá sa, že sa stále bojí.
NAJSTARŠÍ SLEPEC A vy sa tu nebojíte?
PRVÝ SLEPEC Kto?
NAJSTARŠÍ SLEPEC Nuž vy všetci!
NAJSTARŠIA SLEPÁ Ale hej, bojíme sa.
MLADÁ SLEPÁ My sa oddávna bojíme.
PRVÝ SLEPEC Prečo sa na to spytujete?
NAJSTARŠÍ SLEPEC Sám neviem prečo... Zdá sa mi, že sa odrazu ktosi medzi nami rozplakal.
PRVÝ SLEPEC Netreba sa báť; myslím, že je to bláznivá.
NAJSTARŠÍ SLEPEC Ale ešte čosi...
NAJSTARŠIA SLEPÁ Plače vždy, keď sa chystá pridájať dieťa.
PRVÝ SLEPEC Iba ona vie tak plakať.
NAJSTARŠIA SLEPÁ Vravia, že chvíľami ešte vidí.
PRVÝ SLEPEC Ostatné nepočuť plakať.
NAJSTARŠÍ SLEPEC Treba vidieť, aby sa dalo plakať.
MLADÁ SLEPÁ Cítim vôňu kvetov okolo nás.
PRVÝ SLEPEC Ja cítim iba vôňu zeme.
MLADÁ SLEPÁ Okolo nás sú kvety, kvety!
DRUHÝ SLEPEC Ja cítim iba vôňu zeme.
NAJSTARŠIA SLEPÁ Zacítila som kvety vo vetre...
TRETÍ SLEPEC Ja cítim iba vôňu zeme.
NAJSTARŠÍ SLEPEC Myslím, že ženy majú pravdu.
ŠIESTY SLEPEC Kde sú tie kvety? Idem ich odtrhnúť.
MLADÁ SLEPÁ Napravo od vás. Vstaňte. (Šiesty slepec pomaly vstane a kráča, hmatajúc okolo seba a narážajúc do kríkov a stromov, k asfodelom, ktoré láme a šliape, keď k nim príde.) Počujem, ako lámete zelené byle! Stojte, stojte!
PRVÝ SLEPEC Nestarajte sa o kvety, ale myslite na návrat.
ŠIESTY SLEPEC Neodvažujem sa vrátiť, kadiaľ som prišiel.
MLADÁ SLEPÁ Nevracajte sa! Čakajte! (Vstane.) Ach, aká je zem studená. Bude mráz. (Približuje sa bez váhania k čudným bledým asfodelom, ale zastaví ju prevrátený strom a balvany blízko kvetov.) Tu sú! Nemôžem ich dočiahnuť, sú pri vás.
ŠIESTY SLEPEC Myslím, že ich trhám. (Neisto trhá neporušené kvety a podáva jej ich; noční vtáci odlietajú.)
MLADÁ SLEPÁ Zdá sa mi, že som kedysi také kvety videla. Neviem už, ako sa volajú... Ale aké sú choré a aká mäkká je ich byľ! Takmer ich nepoznávam. Myslím, že sú to kvety mŕtvych. (Vpletá si asfodely do vlasov.)
NAJSTARŠÍ SLEPEC Počujem šum vašich vlasov.
MLADÁ SLEPÁ To sú kvety.
NAJSTARŠÍ SLEPEC Neuvidíme sa...
MLADÁ SLEPÁ Ani ja sa neuvidím. Je mi chladno... (V tom okamihu sa zdvihne v lese vietor, more odrazu zahučí a prudko sa vyrúti proti blízkym útesom.)
PRVÝ SLEPEC Hrmí!
DRUHÝ SLEPEC Myslím, že sa dvíha búrka.
NAJSTARŠIA SLEPÁ Myslím, že je to more.
TRETÍ SLEPEC More? To že je more? Ale iba na dva kroky od nás! Je pri nás! Počujem ho všade naokolo. To je niečo iné.
MLADÁ SLEPÁ Počujem, ako mi vlny šumia pri nohách.
PRVÝ SLEPEC Myslím, že je to vietor v suchom lístí.
NAJSTARŠÍ SLEPEC Myslím, že ženy majú pravdu.
TRETÍ SLEPEC Príde sem!
PRVÝ SLEPEC Odkiaľ fúka vietor?
DRUHÝ SLEPEC Od mora.
NAJSTARŠÍ SLEPEC Vždy fúka od mora. Obklopuje nás zo všetkých strán. Nemôže fúkať odinakiaľ.
PRVÝ SLEPEC Nemyslime už na more.
DRUHÝ SLEPEC Ale treba naň myslieť, pretože príde až k nám.
PRVÝ SLEPEC Neviete, či je to ono...
DRUHÝ SLEPEC Počujem jeho vlny, akoby som si v nich máčal ruky. Nemôžeme tu ostať! Možno sú všade okolo nás!
NAJSTARŠÍ SLEPEC Kam chcete ísť?
DRUHÝ SLEPEC Hocikam! Hocikam! Nechcem už počuť ten hukot vôd! Odíďme! Odíďme!
TRETÍ SLEPEC Zdá sa mi, že počujem ešte čosi. Ticho! (Počuť zvuk rýchlych vzdialených krokov na suchom lístí.)
PRVÝ SLEPEC Čosi sa blíži.
DRUHÝ SLEPEC Prichádza! Prichádza! On sa vracia!
TRETÍ SLEPEC Prichádza drobnými krokmi, ako malé decko...
DRUHÝ SLEPEC Nič mu dnes nevyčítajme.
NAJSTARŠIA SLEPÁ Myslím, že to nie je ľudský krok. (Veľký pes vojde do lesa a prejde popri slepcoch; potom ticho.)
PRVÝ SLEPEC Kto je tam? Kto ste? Zmilujte sa nad nami, čakáme už dlho! (Pes zastane a položí predné laby na slepcove kolená.) Ach, ach, čo ste mi to dali na kolená? Čo to je? Je to zviera? Je to pes? Oh, je to pes, je to pes z útulku! Poď sem, poď sem! Prichádza nás oslobodiť! Poď sem, poď sem!
INÍ SLEPCI Poď sem, poď sem!
PRVÝ SLEPEC Prichádza nás oslobodiť. Stopoval nás až sem. Oblizuje mi ruky, ako keby ma našiel po stáročiach!
INÍ SLEPCI Poď sem, poď sem!
NAJSTARŠÍ SLEPEC Možno za ním niekto ide.
PRVÝ SLEPEC Nie, je sám. Nepočujem prichádzať nikoho. Nepotrebujeme iného sprievodcu, lepšieho niet. Zavedie nás všade; kde budeme chcieť, poslúchne nás...
NAJSTARŠIA SLEPÁ Neodvážim sa ísť za ním.
MLADÁ SLEPÁ Ani ja.
PRVÝ SLEPEC Prečo nie? Vyzná sa tu lepšie ako my.
DRUHÝ SLEPEC Nepočúvajme ženy!
TRETÍ SLEPEC Niečo sa zmenilo na oblohe, dýcham voľne. Vzduch je teraz čistý.
NAJSTARŠIA SLEPÁ To nás ovieva morský vietor.
ŠIESTY SLEPEC Zdá sa mi, že sa rozvidnieva, myslím, že vychádza slnko.
NAJSTARŠIA SLEPÁ Myslím, že sa ochladzuje.
PRVÝ SLEPEC Ideme hľadať cestu domov. Ako ma ťahá... ten pes! Je celý bez seba od radosti. Už ho nevládzem udržať. Poďte za mnou, poďte za mnou! Vraciame sa domov! (Vstáva, pes ho ťahá a vedie k nehybnému kňazovi, kde zastane.)
INÍ SLEPCI Kde ste? Kde ste? Kam idete? Opatrne!
PRVÝ SLEPEC Čakajte! Čakajte! Nechoďte ešte za mnou, ja sa vrátim. Zastal... Čo sa robí? Ach, ach, dotkol som sa čohosi veľmi studeného!
DRUHÝ SLEPEC Čo vravíte? Už vás takmer nepočuť.
PRVÝ SLEPEC Dotkol som sa... Myslím, že sa dotýkam nejakej tváre.
TRETÍ SLEPEC Čo vravíte? Už vás takmer nerozumieť. Čo vám je? Kde ste? Ste už tak ďaleko od nás?
PRVÝ SLEPEC Och, och! Neviem ešte, čo to je... Medzi nami je mŕtvy!
INÍ SLEPCI Mŕtvy, medzi nami? Kde ste? Kde ste?
PRVÝ SLEPEC Medzi nami je mŕtvy, vravím vám! Och, dotkol som sa tváre mŕtveho! Sedíte pri mŕtvom! Jeden z nás celkom iste náhle umrel. No hovorte predsa, nech viem, kto žije! Kde ste? Odpovedzte, odpovedzte všetci odrazu! (Slepci postupne odpovedajú, okrem bláznivej a hluchého; stareny sa prestali modliť.) Nerozoznávam už vaše hlasy... Vravíte všetci rovnako... všetkým sa vám hlas trasie!
TRETÍ SLEPEC Dvaja neodpovedali... Kde sú? (Dotkne sa palicou piateho slepca.)
PIATY SLEPEC Och, zaspal som, nechajte ma spať!
ŠIESTY SLEPEC To nie je on. Je to tá bláznivá?
NAJSTARŠIA SLEPÁ Tá sedí pri mne, počujem ju dýchať.
PRVÝ SLEPEC Myslím - myslím, že je to kňaz. Stojí. Poďte!
DRUHÝ SLEPEC Tak nie je mŕtvy.
NAJSTARŠÍ SLEPEC Poďme sa pozrieť. (Všetci vstanú, okrem bláznivej a piateho slepca, a hmatkajúc približujú sa k mŕtvemu.)
DRUHÝ SLEPEC Tu je? Je to on?
TRETÍ SLEPEC Áno, áno, spoznávam ho.
PRVÝ SLEPEC Panebože, čo bude s nami?
NAJSTARŠIA SLEPÁ Otče! Otče! Ste to vy? Čo sa stalo, otče? Čo je vám? Odpovedzte nám! Sme všetci okolo vás...
NAJSTARŠÍ SLEPEC Prineste vodu, možno ešte žije...
DRUHÝ SLEPEC Skúsme... Azda nás bude môcť zaviesť do útulku...
TRETÍ SLEPEC To je strašné, srdce mu už nebije. Je studený...
PRVÝ SLEPEC Umrel bez slova.
TRETÍ SLEPEC Mal nás upozorniť.
DRUHÝ SLEPEC Ach, aký bol starý! Po prvý raz sa mu dotýkam tváre...
TRETÍ SLEPEC Je väčší než my. (Ohmatáva mŕtveho.)
DRUHÝ SLEPEC Oči má dokorán otvorené. Umrel so zopätými rukami.
PRVÝ SLEPEC Umrel nevedno ako...
DRUHÝ SLEPEC Nestojí. Sedí na nejakej skale.
NAJSTARŠIA SLEPÁ Panebože! O tom všetkom som nevedela, nevedela! Bol už tak dlho chorý... Dnes asi veľmi trpel!... A neponosoval sa. Ponosoval sa, iba keď nám stískal ruky. Človek vždy nepochopí... Nepochopí nikdy! Pomodlime sa pri ňom. Kľaknite si. (Ženy si kľaknú a nariekajú.)
PRVÝ SLEPEC Neodvažujem sa kľaknúť si.
DRUHÝ SLEPEC Človek nevie, na čo si kľaká...
TRETÍ SLEPEC A bol chorý? Nevravel nám o tom!
DRUHÝ SLEPEC Počul som, ako čosi ticho vravel, keď odchádzal. Myslím, že sa zhováral s našou mladou sestrou. Čo jej povedal?
PRVÝ SLEPEC Nechce odpovedať.
DRUHÝ SLEPEC Nechcete nám už odpovedať? Kde vlastne ste? Vravte!
NAJSTARŠIA SLEPÁ Veľmi ste ho trápili. Zavinili ste jeho smrť. Nechceli ste už ísť ďalej, chceli ste len sedieť na kameňoch pri ceste a najesť sa. Celý deň ste šomrali. Počula som, ako vzdychá; stratil odvahu...
PRVÝ SLEPEC Bol chorý? Vedeli ste to?
NAJSTARŠÍ SLEPEC Nič sme nevedeli. Nikdy sme ho nevideli. Kedyže sme my niečo videli našimi biednymi mŕtvymi očami! Neponosoval sa. Teraz je už príliš neskoro. Troch som videl umierať, ale nikdy nie takto! Teraz sme my na rade.
PRVÝ SLEPEC Ja som ho nikdy netrápil. Nič som nepovedal.
DRUHÝ SLEPEC Ani ja. Išli sme za ním bez slova...
TRETÍ SLEPEC Umrel, keď išiel hľadať vodu pre bláznivú.
PRVÝ SLEPEC Čo urobíme? Kam pôjdeme?
TRETÍ SLEPEC Kde je pes?
PRVÝ SLEPEC Tu. Nechce odísť od mŕtveho.
TRETÍ SLEPEC Odveďte ho! Odožeňte ho, odožeňte ho!
PRVÝ SLEPEC Nechce opustiť mŕtveho.
DRUHÝ SLEPEC Nemôžeme čakať pri mŕtvom. Nemôžeme tu pomrieť v tmách!
TRETÍ SLEPEC Ostaňme pospolu, nevzďaľujme sa jedni od druhých, držme sa za ruky. Sadnime si všetci na tento balvan. Kde sú ostatní? Poďte sem k nám, poďte, poďte!
NAJSTARŠÍ SLEPEC Kde ste?
TRETÍ SLEPEC Tu, ja som tu. Sme všetci spolu? Poďte bližšie ku mne! Kde máte ruky? Je veľmi chladno.
MLADÁ SLEPÁ Ach, aké máte studené ruky!
TRETÍ SLEPEC Čo to robíte?
MLADÁ SLEPÁ Kládla som si ruky na oči; nazdávala som sa, že odrazu vidím...
PRVÝ SLEPEC Kto to tak plače?
NAJSTARŠIA SLEPÁ To bláznivá vzlyká.
PRVÝ SLEPEC Nevie, čo sa naozaj stalo?
NAJSTARŠÍ SLEPEC Myslím, že tu pomrieme...
NAJSTARŠIA SLEPÁ Azda niekto príde...
PRVÝ SLEPEC Myslím, že mníšky vyjdú z útulku.
NAJSTARŠIA SLEPÁ Večer nevychádzajú.
MLADÁ SLEPÁ Nevychádzajú nikdy.
DRUHÝ SLEPEC Myslím, že nás zbadajú ľudia z majáka.
NAJSTARŠÍ SLEPEC Tí neschádzajú z veže.
TRETÍ SLEPEC Možno nás aspoň zazrú...
NAJSTARŠIA SLEPÁ Dívajú sa vždy na more.
TRETÍ SLEPEC Zima je!
NAJSTARŠÍ SLEPEC Počúvajte suché listy: myslím, že mrzne.
MLADÁ SLEPÁ Ach, aká je zem tvrdá!
TRETÍ SLEPEC Naľavo počujem zvuk, ale mu nerozumiem...
NAJSTARŠÍ SLEPEC To je more, ktoré hučí a rozbíja sa o skaly.
TRETÍ SLEPEC Myslel som, že to ženy.
NAJSTARŠIA SLEPÁ Počujem, ako sa ľady lámu vo vlnách...
PRVÝ SLEPEC Kto to tak drkoce zubami? Všetci sa od toho na skale trasieme.
DRUHÝ SLEPEC Už si ani ruky nemôžem otvoriť.
NAJSTARŠÍ SLEPEC Počujem ešte iný šum, a nechápem ho...
PRVÝ SLEPEC Kto to tu tak drkoce zubami? Až sa ten balvan trasie!
NAJSTARŠÍ SLEPEC Myslím, že je to niektorá zo žien.
NAJSTARŠIA SLEPÁ Myslím, že najhlasnejšie drkoce bláznivá.
TRETÍ SLEPEC Nepočuť jej dieťa.
NAJSTARŠIA SLEPÁ Myslím, že ešte cicia.
NAJSTARŠÍ SLEPEC Ono jediné by mohlo vidieť, kde sme.
PRVÝ SLEPEC Počujem severný vietor.
ŠIESTY SLEPEC Myslím, že hviezdy už nesvietia. Bude snežiť.
TRETÍ SLEPEC Ak niekto z nás zaspí, treba ho prebudiť.
NAJSTARŠÍ SLEPEC A mne sa tak chce spať! (Vietor zvíri suché lístie.)
MLADÁ SLEPÁ Počujete suché lístie? Myslím, že. ktosi k nám ide...
DRUHÝ SLEPEC To je vietor; počúvajte!
TRETÍ SLEPEC Už nikto nepríde.
NAJSTARŠÍ SLEPEC Prídu veľké zimy.
MLADÁ SLEPÁ Počujem v diaľke kroky.
PRVÝ SLEPEC Počujem iba suché lístie.
MLADÁ SLEPÁ Počujem kroky ďaleko od nás.
DRUHÝ SLEPEC Počujem iba severný vietor.
MLADÁ SLEPÁ Vravím vám, že niekto prichádza k nám.
NAJSTARŠIA SLEPÁ Počujem šuchot veľmi pomalých krokov...
NAJSTARŠÍ SLEPEC Myslím, že ženy majú pravdu. (Začína husto snežiť.)
PRVÝ SLEPEC Och, čo to také studené mi padá na ruky?
ŠIESTY SLEPEC Sneží!
PRVÝ SLEPEC Pritisnime sa jedni k druhým.
MLADÁ SLEPÁ Nože, počúvajte tie kroky!
NAJSTARŠIA SLEPÁ Preboha, buďte chvíľu ticho!
MLADÁ SLEPÁ Blížia sa! Blížia sa! Počúvajte teraz! (Dieťa bláznivej slepej sa v tme náhle rozvreští.)
NAJSTARŠÍ SLEPEC Dieťa plače?
MLADÁ SLEPÁ Ono vidí! Ono vidí! Iste vidí niečo, od čoho plače. (Chytí decko na ruky a ide smerom, odkiaľ sa jej zdá, že prichádzajú kroky; ostatné ženy ju úzkostlivo nasledujú a obklopujú.) Idem mu oproti!
NAJSTARŠÍ SLEPEC Dajte pozor!
MLADÁ SLEPÁ Ach, ako len plače! Čo mu je? Neplač! Neboj sa, niet sa čo báť, sme tu, pri tebe. Čo vidíš? Neboj sa nič. Neplač už tak. Čo vidíš? Povedz, čo vidíš.
NAJSTARŠIA SLEPÁ Kroky sa blížia odtiaľto: počúvajte len, počúvajte!
NAJSTARŠÍ SLEPEC Počujem, ako dlhý šat šuchoce na suchom lístí.
ŠIESTY SLEPEC Je to žena?
NAJSTARŠÍ SLEPEC Je to šuchot krokov?
PRVÝ SLEPEC Alebo je to azda more v suchom lístí?
MLADÁ SLEPÁ Nie! Nie! To sú kroky! Kroky!
NAJSTARŠIA SLEPÁ Dozvieme sa, len počúvajte suché listy.
MLADÁ SLEPÁ Čujem ich, čujem ich takmer pri sebe! Počúvajte! Počúvajte!
A ty čo vidíš? Čo vidíš?
NAJSTARŠIA SLEPÁ Na ktorú stranu sa pozerá?
MLADÁ SLEPÁ Vždy tam, odkiaľ počuť kroky. Pozrite! Keď ho otočím, otočí sa nazad, aby videlo... Vidí! Vidí! Celkom iste vidí niečo zvláštneho!...
NAJSTARŠIA SLEPÁ Zodvihnite ho nad nás, aby videlo lepšie.
MLADÁ SLEPÁ Odstúpte! Odstúpte! (Zodvihne dieťa nad skupinu slepcov.) Kroky sa zastavili uprostred nás.
NAJSTARŠIA SLEPÁ Sú tu! Sú medzi nami!
MLADÁ SLEPÁ Kto ste? (Ticho.)
NAJSTARŠIA SLEPÁ Zmilujte sa nad nami! (Ticho. Dieťa plače čoraz zúfalejšie.)
Koniec.
