Ivan Stodola, Jaroslav Lacko: JOŽKO PÚČIK
Ivan Stodola, Jaroslav Lacko:
JOŽKO PÚČIK
(na motívy divadelnej hry Ivana Stodolu „Jožko Púčik a jeho kariéra“)
Komédia o tom, že dobro nakoniec predsa zvíťazí, ale koľko sa pri tom narobííí...!
/Scenár napísaný pre Divadelný súbor T.Vansovej Rim.Píla /
Osoby:
Jožko Púčik, účtovník humanitného spolku Humanitas,
nemý nevýrazný chlapík v stredných rokoch
Húsková, predsedníčka Humanitasu
Správca Humanitasu Adam Úpisný
Zuzana, sekretárka Humanitasu
Viera Pokorná, Jožkova sestra
Kačičková, predsedníčka humanitného spolku Benevolencia
Vyšetrujúci sudca
Dozorca
Obhajca
Lekár
Bezdomovec Lojzo
Príbeh sa odohráva v súčasnosti.
Návrh scény pre DS T.Vansovej:
Kancelária Humanitasu: dva stoly – Púčikov starý kancelársky so zásuvkami, Zuzkin štýlový, ale nepraktický. Stoly sú symbolicky oddelené krátkou poličkovou stenou tak, aby zamestnanci nevideli jeden na druhého. Z Púčikovej strany sú police plné spisov, sekretárkine poličky zdobí pekná soška či iná vkusná ozdoba. V pozadí dvere za Zuzkiným stolom, biele paravány, na jednom zavesená reprodukcia Van Goghových Slnečníc /či čo.../.
Väzenie: jeden stôl, mreža opretá o poličku zakrytú čiernou látkou, čierne paravány v pozadí.
Ulica: proscénium /pri menších javiskách ulička pod javiskom/ osvetlené jedným reflektorom ako pouličnou lampou.
1
I.časť
1.obraz – Ulica
(Bezdomovec Lojzo, Púčik)
(Počuť hrkot mincí. Bočnými dverami vojde do hľadiska Lojzo v starých šatách špinavých od hliny a trávy, ruky a tvár má tiež špinavé od hliny, smrdí čučom a kadečím iným. Prechádza popri divákoch s plechovkou s drobnými mincami, hrkoce a vyzýva divákov)
LOJZO: Prispejte, ľudkovia dobrí, na vitamíny pre ľudí bez domova! Uľahčite ich ťažký údel! Prispejte na vitamíny!
(Púčik kráča v hľadisku opačnou stranou v ošumenom obleku, s aktovkou v ruke, usmieva sa na divákov. Na ulici sa stretáva s Lojzom.)
LOJZO (hrkoce plechovkou pred Púčikom): Prispejte na vitamíny pre ľudí bez domova, dobrý človek!
PÚČIK (pristaví sa pri Lojzovi, zdvihne prst na znamenie, aby počkal. Vytiahne z vrecka peňaženku, s námahou v nej nájde drobnú mincu. Hodí ju do plechovky.)
LOJZO (nazrie do plechovky): No ďakujem pekne!
PÚČIK (zahanbene hľadá po všetkých vreckách, nakoniec nájde ešte jednu mincu a víťazoslávne ju hodí do plechovky.)
LOJZO: To je už lepšie. Vďaka.
PÚČIK (ukáže prstom, že OK.)
LOJZO: Vy toho veľa nenatárate. Čo ste nemý?
PÚČIK (prikývne)
LOJZO (zahanbí sa): Á, do riti! Nechajte si tie drobné, vám sa zídu viac.
PÚČIK (prudko krúti hlavou)
LOJZO (podáva mu mince): No, berte. Ja bez toho čuča ešte chvíľu vydržím.
PÚČIK (zmätene pozerá na plechovku)
LOJZO (zahrká plechovkou): Ľudia skôr prispejú na vitamíny ako na čučo. A – aj vo víne sú predsa vitamíny, nie?
PÚČIK (zazrie po ňom, urazene odchádza)
LOJZO (za ním): Chumaj. Kto mu kázal dávať... (Zahrká plechovkou) Prispejte na vitamíny pre ľudí bez domova!
2
2.obraz – Ulica
(Lojzo, Húsková, Kačičková)
LOJZO ( hrká plechovkou): Prispejte na vitamíny pre ľudí bez domova!
(Predsedníčka Húsková ho míňa bez záujmu, potom ju niečo napadne a otočí sa)
HÚSKOVÁ: Hej, človeče! Nože poďte sem!
LOJZO (pribehne k nej a hrká): Prispejte...
HÚSKOVÁ (odstrčí plechovku a zoširoka sa usmeje): Ako sa voláte, mladý pán?
LOJZO (obzerá sa okolo seba): Ja?
HÚSKOVÁ: Vy, mladý pán, vy! Vidíte tu ešte niekoho?
LOJZO (obzerá si plnú sálu /dúfam!/ divákov): Ani nohu!
HÚSKOVÁ: No vidíte. (milo) Tak ako sa voláte?
LOJZO (podozrievavo): Prečo? Ja som nič nespravil!
HÚSKOVÁ: To verím. Ale hádam máte nejaké meno, nie?
LOJZO (ošíva sa): Hovoria mi ... Lojzo, oný... Všivák...
HÚSKOVÁ: Pán Alojz! Čo vás priviedlo do tejto zúfalej situácie?
LOJZO: Hej, som v zúfalej situácii... Už dva dni som nič nepil...
HÚSKOVÁ (ostro, až sa Lojzo zľakne): To som nemyslela! Prečo žobrete na ulici?!
LOJZO (pokúša sa ohradiť): Ja nežobrem, ja vyberám príspevky!
HÚSKOVÁ: Viem. Na víno! (náhle zmäkne) Pán Alojz! Tak povedzte, prečo ste na ulici?
LOJZO: No, viete... lebo som prepil všetko – dom, ženu, deti...
HÚSKOVÁ (zdesene): Predali ste ich?!
LOJZO: Nie, ušli. Neviem prečo, veď tá sekera bola aj tak tupá...
HÚSKOVÁ (víťazne): Tak ste náš človek! (podáva mu vizitku) Som Mária Húsková, predsedníčka humanitného spolku Humanitas – pomoc ľuďom v núdzi. Zameriavame sa hlavne na pomoc ľuďom, ktorí sa ocitli v sociálnej núdzi nie vlastnou vinou.
LOJZO: Tak neviem, či ja som...
HÚSKOVÁ: Áno, aj vy ste! Chceli ste sa stať alkoholikom?
LOJZO: Ja? Nie. To prišlo nejak tak samé...
3
HÚSKOVÁ: No vidíte. Čiže, stali ste sa alkoholikom nie vlastnou vinou. Tým pádom ste náš klient!
LOJZO: Klient? Tfuj! /odpľuje si/
HÚSKOVÁ: Nebojte sa, nič od vás nechceme. Stačí, keď sa u nás zaregistrujete a vybavíme vám príspevok na stravu, na ubytovanie, aj zamestnanie vám nájdeme...
LOJZO (zdesený): Robota? Ja?!
HÚSKOVÁ: No a? Chcete predsa pracovať?
LOJZO: A prečo?
HÚSKOVÁ: No, aby ste mali z čoho žiť.
LOJZO: Ja mám z čoho žiť. (zahrká plechovkou)
HÚSKOVÁ: Tomuto hovoríte život?
LOJZO: To by ste sa čudovali, hehe! (rehoce sa)
(Medzitým sa k nim prikradne Kačičková.)
KAČIČKOVÁ (ukradomky Lojzovi): Neverte jej! Neverte jej ani slovo!
LOJZO (obzerá sa): Čo? Kto...
HÚSKOVÁ (prekvapene): Slečna? Čo vy tu?!
KAČIČKOVÁ (náhlivo potriasa ruku Lojzovi): Som Mária Kačičková, predsedníčka humanitného spolku Benevolencia - pomoc ľuďom v núdzi.
LOJZO (v pomykove): Aj vy v núdzi, aj ona v núdzi...
KAČIČKOVÁ: My sa zameriavame hlavne na pomoc ľuďom, ktorí sa dostali do sociálnej núdze vlastnou vinou.
HÚSKOVÁ: Gaunerom, kriminálnikom, alkoholikom...!
KAČIČKOVÁ: Aj alkoholikom!
LOJZO (teší sa): Môj človek! (potrasie plechovkou) Prispejte...
KAČIČKOVÁ (podáva mu vizitku): Príďte zajtra k nám, adresu máte tu dole, zaregistrujeme vás a určite vám pomôžeme! Určite!
HÚSKOVÁ: Nepočúvajte ju! Dá vám nejaké staré handry a to bude všetko. Ale keď prídete k nám, tu, na túto adresu... (ukazuje na svojej vizitke)... my vám naozaj pomôžeme!
KAČIČKOVÁ (odstrčí ju): Neverte jej! Len my vám pomôžeme. Dáme vám aj príspevok v hotovosti!
(Lojzo s Húskovou spozornejú.)
LOJZO: Koľko?
4
KAČIČKOVÁ: Tr... /zaváha/ Dv... sss... Dohodneme sa!
HÚSKOVÁ (odstrčí ju): Ha, tára! Nič vám nedá, len sľubuje!
KAČIČKOVÁ (ponad Lojza): To vy len sľubujete! Ide vám len o to, aby ste mali čo najviac zaregistrovaných klientov kvôli dotáciám!
HÚSKOVÁ: Veď ich aj máme viac ako vy! Kde sa vy na nás hrabete, vy chudáci!
KAČIČKOVÁ (rozháňa sa kabelkou ponad Lojza): Klamári! Podvodníci!
HÚSKOVÁ (rozháňa sa kabelkou, až občas trafí aj Lojza): Žobráci! Vy, vy – benevolenti!
KAČIČKOVÁ: A vy, vy – humanisti!
LOJZO (uhýna sa): Dámy, nože prestaňte! Čo to robíte? (naštve sa, zrúkne) Tak už dosť, do riti!
(Dámy zostanú stáť s otvorenými ústami.)
LOJZO: Nebudem sa nikde registrovať! Spolky – čertove volky! Stačí, keď mi prispejete... (zahrká plechovkou)
KAČIČKOVÁ: Ts! (urazená odíde)
HÚSKOVÁ: No dovoľte! Čo si myslíte, že kradnem, aby som tu podporovala kadejakých... (zazrie po ňom, odchádza na opačnú stranu)
LOJZO (odpľuje si za ňou): Tfuj, papaláši! (pošúcha si hlavu, kde dostal kabelkou, zahrká plechovkou pred divákmi) Prispejte na vitamíny pre obete násilia! Prispejte...
(Odchádza do tmy.)
3.obraz – kancelária
(Púčik, Zuzana)
(Púčik vchádza do kancelárie v dobrej nálade hmkajúc si pesničku „Ej, Zuzka, Zuzička“. Z aktovky vyberie niekoľko spisov a položí ich na stôl. Na stole má okrem spisov starý kazetový magnetofón a kvietok v kvetináči podobný tomu
z rozprávky „Pyšná princezná“. Púčik si všimne kvet, spoza rohu prinesie fľašu s vodou, naleje z nej do pohára. Ochutná ju – celkom sa mu pozdáva a poleje kvet. Zapíska mu melódiu „Rozvíjej sa poupátko“, čaká, kvet nereaguje. Sklamaný Púčik odloží vodu, sadne si za stôl a zapne magnetofón. Zaznie pesnička „Ej, Zuzka, Zuzička“. Púčik si spokojne pohmkáva a pustí sa do vybavovania spisov.
5
Do dverí vojde Zuzana s mobilom pri uchu, nazrie k Púčikovi, ledabolo ho pozdraví rukou. Púčik jej zmätene zakýva a náhlivo sa pustí do práce.
Zuzana ledabolo odloží tašku, otvorí laptop, ktorý má na stole a neustále telefonuje. Rozpráva kamarátke zážitky z kina – bola na najnovšom Bondovi.
Púčik za stolom prežíva všetko, o čom Zuzana telefonuje. Keď sa Zuzana zasmeje, zasmeje sa tiež, až to preženie. Zuzana ho začuje a zavrie laptop.)
ZUZANA (do mobilu): Počkaj, drahá, niečo musím vybaviť. Zavolám ti neskôr. Pá!
(Odloží mobil a vyberie sa k Púčikovi. Púčik zdrevenie za stolom.)
ZUZANA (milo): Dobré ránko, pán kolega!
PÚČIK (vyskočí zo stoličky, ukloní sa)
ZUZANA: Ako vidím, usilovne pracujete.
PÚČIK ( podá jej spisy)
ZUZANA (obzerá ich): Dopísaná poštová kniha, protokol, spisy na podpis... Všetko vybavené aj za mňa... Jožko, ja si pri vás pripadám ako Popoluška, za ktorú holúbky urobia všetku prácu.
PÚČIK (skromne sa usmeje)
ZUZANA: Ste zlatý človek. Ale špehovať by ste ma nemuseli, keď telefonujem.
PÚČIK (krčí plecami, zakrýva si uši)
ZUZANA: Veď hej. Ten môj hlas... Nedá sa to nepočuť. Škoda, že nie ste aj hluchý...
PÚČIK (urazene sa odvráti)
ZUZANA (chytí ho za plece): Nemusíte sa hneď urážať. To bol pokus o vtip. Prepáčte...
PÚČIK (usmeje sa na ňu)
ZUZANA: To je lepšie. (vzdychne si) Budete mi chýbať, Jožko, keď odídem.
PÚČIK (zľaknuto na ňu čučí)
ZUZANA: Môj otec je ťažko chorý. Pre bolesti nespáva celé noci. Musím si nájsť lepšie platenú prácu, aby som mala na lieky pre neho.
PÚČIK (spomenie si, hrabe sa v aktovke, víťazoslávne jej podáva ampulku s dvomi tabletkami)
ZUZANA (číta): Veronal. To je na čo?
PÚČIK (ukazuje spánok)
ZUZANA: Na spanie? (nazrie dnu) Ale sú tam len dve.
6
PÚČIK (ľútostivo pokrčí plecami)
ZUZANA: Nevadí, aspoň ho vyskúšame. Ďakujem, Jožko! (pošle mu vzdušnú pusu)
PÚČIK (hanblivo sa ošíva)
ZUZANA: Chcete mi ešte niečo povedať?
PÚČIK (vytiahne kartičku a pero, náhlivo napíše pár slov a podá ju Zuzane)
ZUZANA (prečíta): Vy ma pozývate do kina?
PÚČIK (hanblivo prikývne)
ZUZANA (skúmavo sa na neho zahľadí, Púčik sa hanbí. Zuzana sa rozosmeje): Jožko Púčik, vy ste do mňa zamilovaný?
PÚČIK (zahanbene sa odvráti)
ZUZANA (zvážnie): Ale na lásku treba dvoch!
PÚČIK (spýtavo sa na ňu pozrie)
ZUZANA (opatrne, aby ho neurazila): Ste dobrý človek, Jožko. Ale na lásku je to málo. Ja čakám od života viac. Už mám po krk tejto driny. Ešte stále verím, že si po mňa príde môj vysnívaný princ a odvezie si ma na bielom tátošovi. A čo mi viete ponúknuť vy?
PÚČIK (ukáže jej prázdne dlane)
ZUZANA: To je trochu málo, Jožko! (potľapká ho po pleci a odíde k svojmu stolu. Pustí si na laptope Bonda, vytiahne z tašky jablko a s chuťou do neho zahryzne.)
PÚČIK (smutne sa pustí do vybavovania spisov)
5.obraz – Kancelária
(Zuzana, Správca)
(Zuzana pozerá Bonda na laptope a hryzie jablko. Hudba, prestrelka, zaznejú slová – „Bond, James Bond!“, otvoria sa dvere, vo dverách stojí Správca v obleku. Postaví sa do Bondovej pózy. Nikto si ho nevšimne. Sklamaný Správca buchne dverami. Zuzana sa zľakne, zapadne jej jablko a rozkašle sa.)
SPRÁVCA (bodro ju búcha po chrbáte): Slečna Zuzanka, preboha, len sa nezaduste! Čo by sme tu bez vás robili!
7
ZUZANA /náhlivo zatvára laptop/: Prepáčte, pán správca, zľakla som sa vás. Zjavili ste sa ako duch.
SPRÁVCA: Pre vás Adam, slečna Zuzanka, už som vám to povedal minule.
ZUZANA: Prepáčte, pán s... pán Adam, ešte som si nezvykla.
SPRÁVCA: Najvyšší čas začať.
ZUZANA: S čím?
SPRÁVCA: So všetkým. Taká pekná slečna ako vy by s tým nemala mať problém.
ZUZANA: S čím?
SPRÁVCA: No, s tým oslovením. Dúfam, že ste nezabudli na pozvanie do kina na dnes večer.
ZUZANA: Aha, do kina...
SPRÁVCA: Dávajú najnovšieho Bonda. (zoberie si klobúk a urobí pózu ako Bond.) Bond! James Bond! (čaká na odozvu)
ZUZANA (nevzrušene): Viem, bola som včera – /zahovorí/ ...na nete, videla som ukážky.
SPRÁVCA (pozrie na laptop): Nielen včera...
ZUZANA (zahovára/: To bol starý...
SPRÁVCA (zapára): Vidím, že účelne využívate pracovný čas. Ale, samozrejme, to je vaša vec. Mňa do toho nič.
ZUZANA: To len kým nepríde pani predsedníčka. Ozaj, a nemáte ísť s ňou dnes na ten dobročinný večierok?
SPRÁVCA: Večierok je popoludní. Šéfka chce z miestnych podnikateľov vytiahnuť čo najviac peňazí, keď už máme to výročie. (pleskne sa po čele) Výročie! Veď je dnes štvrté výročie založenia nášho spolku! Kyticu pre šéfku máte?
ZUZANA: Ja... úplne som na to zabudla.
SPRÁVCA: Tak šup-šup, kým nepríde. Vbehnite do kvetinárstva, Púčik vám potom preplatí bloček.
(Zuzana náhlivo odbehne.)
8
6.obraz – Kancelária
(Púčik, Správca)
(Púčik, ktorý doteraz naťahoval uši, usilovne pracuje. Správca vojde k nemu so širokým úsmevom.)
SPRÁVCA: Jožko Púčik, ako sa máte? (podá mu ruku)
PÚČIK (vyskočí spoza stola, s úsmevom mu potriasa ruku)
SPRÁVCA: Tak je dobre. Sme radi, že u nás pracujete. Pomáhať hendikepovaným spoluobčanom je jednou z priorít nášho spolku. A vy, vy ste našou výkladnou skriňou.
PÚČIK (urazene sa zamračí)
SPRÁVCA: Samozrejme, vážime si aj vaše profesionálne schopnosti, Jožko! Môžem vás tak oslovovať?
PÚČIK (mykne plecom)
SPRÁVCA: Doteraz ste u nás pracovali iba na dohodu. Myslím, že nič nebráni tomu, aby sme vás zamestnali na riadny pracovný pomer na dobu neurčitú.
PÚČIK (naradostene mu trasie rukou)
SPRÁVCA: Dobre, dobre, Jožko! Dúfam, že vám to pomôže aj vo vašej neľahkej finančnej situácii.
PÚČIK (smutne si vzdychne)
SPRÁVCA: Počul som o vašom trápení – sestra s dvomi deťmi náhle ovdovela a zostala bez prostriedkov... Má šťastie, že má takého brata ako vy, čo ju prichýli a podporuje.
PÚČIK (pokrčí plecami – čo má s ňou robiť?)
SPRÁVCA: Ak by ste v čomkoľvek potrebovali pomoc, stačí povedať!
PÚČIK (vďačne na neho pozrie)
SPRÁVCA (zmení tému, žartovne ho šťuchne do rebier): Ale som rád, že sa činíte!
PÚČIK (zachichoce sa – je šteklivý, spýtavo sa na neho pozrie)
SPRÁVCA: Netreba sa vzdávať. Zuzana je dobré dievča, treba o ňu zabojovať!
PÚČIK (užasnutý na neho hľadí – skadiaľ to vie?!)
SPRÁVCA: Trochu som sa pristavil za dverami – zaväzoval som si šnúrku na topánkach, tak som, nechtiac, vypočul záver vášho rozhovoru.
PÚČIK (zahanbene sa odvráti)
9
SPRÁVCA (potľapká ho po pleci): Nemáte sa za čo hanbiť. Láska kvitne v každom veku. Ak chcete, tak vám s tými pytačkami trochu pomôžem.
PÚČIK (od radosti nevie, či ho má objímať alebo ruku stískať)
SPRÁVCA (smeje sa): Dobre, dobre! Usilovať sa musíte v prvom rade vy.
PÚĆIK (spokojne sa uškŕňa)
SPRÁVCA (zvážnie, tragicky si vzdychne): Ale aj ja potrebujem od vás pomoc, priateľu!
PÚČIK (so zaujatím mu ukáže, nech si sadne)
SPRÁVCA: Som v ťažkej situácii. Pred časom som sa oženil s dcérou bohatého podnikateľa. Mali sme všetko – vilu, autá, dovolenky, dve deti... A potom sa stala tragédia...!
PÚČIK (počúva so strachom rozšírenými očami)
SPRÁVCA: Prišla kríza, svokor skrachoval a prišli sme o všetko.
PÚČIK (uľahčene si vydýchne, mávne rukou – keď len to!)
SPRÁVCA (protestuje): Vám sa to povie, ale viete, aké je to strašné zostať na suchu so ženou a s deťmi na krku? Čo som mal robiť? Vyhnal som ženu aj deti.
PÚČIK (pohoršene od neho odíde)
SPRÁVCA: Nevzrušujte sa. Tá mrcha odišla celkom rada, keď videla, že ju neviem uživiť. Ale pomstila sa mi tým, že sa dala rozviesť a ja musím platiť alimenty. No povážte – ženu, deti nemám, ale platiť musím!
PÚČIK (spýtavo na neho hľadí)
SPRÁVCA: Môj problém je v tom, že alimenty som neplatil a hrozila mi exekúcia.
PÚČIK (vydesene zhíkne)
SPRÁVCA: Na šťastie som na poslednú chvíľu našiel riešenie.
PÚČIK (uľahčene si vydýchne)
SPRÁVCA: Predvčerom mi šéfka zverila 3 000 eur – príspevok od nejakého sponzora, aby som vám ich odovzdal do pokladne.
PÚČIK (otvorí zásuvku, hľadá medzi spismi)
SPRÁVCA: Darmo ich hľadáte. Ja som tými peniazmi vyplatil dlžobu.
PÚČIK (užasnutý na chvíľu znehybnie, potom spustí vodopád zvukov a gestikulácie zakončený zlostným buchnutím po stole)
SPRÁVCA: Nie, neukradol som ich. Len požičal – do týždňa ich vrátim! Sľubujem!
10
PÚČIK (zničený padne na stoličku, chytí si hlavu do dlaní)
SPRÁVCA: Prisahám, že ich do týždňa vrátim! Len – je tu jeden maličký problém: šéfka vymyslela na dnes kontrolu pokladne.
PÚČIK (prekríži ruky ako v putách a ukáže na správcu)
SPRÁVCA: Nie mne, vám hrozí basa.
PÚČIK (užasnuto na neho hľadí)
SPRÁVCA: Šéfke poviete, že tie peniaze ste zobrali vy!
PÚČIK (neveriacky na neho hľadí, ukazuje, či mu šibe)
SPRÁVCA: Jožko, vžite sa do mojej situácie: ja bez peňazí, žena bez peňazí, svokor bez peňazí... A úbohé dietky vystierajú vychudnuté rúčky a plačú – ocko, otecko, kde si? /hlas sa mu zlomí od dojatia/ My máme hlad, hlad! Pomôž nám!
PÚČIK (predstavuje si a dojatý vzlyká)
SPRÁVCA /so slzami v hlase/: Vám to nemusím hovoriť, ako to bolí, keď neviete pomôcť svojim najbližším.
PÚČIK (smutne vzlyká)
SPRÁVCA /vecne/: Preto musíte uznať, že šéfke nemôžem povedať pravdu. Prišiel by som o všetko, čo som si tu vybudoval. Vám to prejde skôr. Kde už bude hľadať iného – vám podobného?
PÚČIK (zazrie po ňom, rezignovane vzdychne)
SPRÁVCA: Výborne! Nebojte sa – ja šéfku ukecám, aby sa vám nič nestalo. A hneď na zajtra vám vyjednám rande so Zuzanou. Dohodnuté?
PÚČIK (rozžiarený mu podáva ruku)
7.obraz – Kancelária
(Púčik, Správca, Zuzana, Húsková)
(Zuzana vtrhne do dverí s kyticou.)
ZUZANA: Už ide!
(Chaos, všetci sa stavajú do radu.)
SPRÁVCA (vytrhne Zuzane kyticu z ruky): Dajte to sem! (postaví sa na čelo)
(Dvere sa rozletia a vpláva dnu Húsková. Búrlivý potlesk.)
HÚSKOVÁ: Drahí priatelia! Aké nečakané privítanie!
11
SPRÁVCA (vystúpi s kyticou): Milá naša pani predsedníčka! Dovoľte mi, aby som vám v mene celého kolektívu humanitného spolku Humanitas zablahoželal k 4.výročiu založenia nášho spolku. Vďaka vašej neúnavnej práci sa nám úspešne darí vylepšovať ťažký osud stovák našich klientov, ktorí upadli do nešťastia nie vlastnou vinou! Bravó!
(Odovzdáva kyticu, potlesk.)
HÚSKOVÁ: Ako sa vám len poďakovať, milí kolegovia? Nuž teda – ďakujem pekne! Je to aj vaša zásluha, že náš spolok sa za štyri roky mravčej práce vypracoval tam, kde je. Ale nesmieme zaspať na vavrínoch, kolegovia! Okolo nás striehne podlá konkurencia, ktorá by nám rada vyfúkla klientov a s nimi spojené financie. Napríklad tá hnusná banda, ktorá si hovorí spolok Benevolencia na čele s tou, čo jej neviem prísť ani na meno!
SPRÁVCA (úslužne): Kačičkovou.
HÚSKOVÁ (zúrivo): Nespomínajte jej meno medzi týmito stenami! A preto musíme byť neustále v strehu a, čo je hlavné, pracovať, pracovať, pracovať! - ako povedal neborák Van Gogh /ukáže na obraz na stene/ Takže šup – šup do práce!
(Kolektív sa rozchádza.)
HÚSKOVÁ: Pán správca, dúfam, že ste nezabudli na milú povinnosť dnes popoludní.
SPRÁVCA: Výročný dobročinný večierok pre miestnych podnikateľov. Ako by som mohol zabudnúť?!
HÚSKOVÁ: Vlani sa nám podarilo vytiahnuť z nich vyše 30 000 eur. Dúfam, že dnes to prekonáme.
SPRÁVCA: Všetko je vo vašich rukách...
HÚSKOVÁ: Dovtedy stihneme aj tú kontrolu pokladne. Pán Púčik, doklady máte pripravené?
PÚČIK (v pomykove)
SPRÁVCA : Navrhujem, aby sme kontrolu pokladne odložili o týždeň. Škoda kaziť takýto význačný deň suchým úradovaním.
HÚSKOVÁ: Prečo? Pán Púčik má pokladňu vždy vo vzornom poriadku, takže nám to nezaberie veľa času. Však, pán Púčik?
PÚČIK (zúfalo pozrie na správcu)
12
SPRÁVCA: Pán Púčik vám chce oznámiť, že si z pokladne požičal 3000 eur, takže pokladňa akosi nie je v poriadku.
HÚSKOVÁ (šokovaná, preskakuje jej hlas): Pán... pán Púčik! Je to pravda?! Vy ste zobrali z pokladne 3000 eur bez dovolenia?!!!
PÚČIK (zúfalý kýva hlavou)
SPRÁVCA: Práve si ho chcel od vás vypýtať. Ale do týždňa tie peniaze určite vráti!
HÚSKOVÁ (Púčikovi): Načo vám bolo toľko peňazí, Púčik?!
SPRÁVCA: No povedzte, pán Púčik, na čo ste potrebovali tie peniaze? Však ochoreli deti vašej sestry a vy ste potrebovali peniaze na ich liečbu, však je tak? (šťuchne do Púčika.)
PÚČIK (prikývne a rozplače sa)
HÚSKOVÁ (miernejšie): Pán Púčik, je mi ľúto vašich detí, ale...
SPRÁVCA: ... detí jeho sestry...
HÚSKOVÁ: Pre mňa za mňa aj detí jeho svokry, ale viackrát som vám zdôrazňovala, že nestrpím, aby moji zamestnanci miešali súkromie s prácou! My tu nie sme pre seba, ale pre našich klientov! Požičať si 3000 eur bez dovolenia, to je, to je...
SPRÁVCA: Nezodpovedné! Áno, pani predsedníčka, aj ja som mu to povedal: Púčik, Púčik, ako ste si to mohli dovoliť? Či sa to patrí, há?! Taká nezodpovednosť!
PÚČIK (pokúša sa protestovať)
SPRÁVCA (zahriakne ho): Mlčte, Púčik! (mrká po ňom) Ste osobne zodpovedný, že presne o týždeň budú tie peniaze v pokladni. Rozumeli ste? (mrká)
PÚČIK (rezignovane prikývne)
SPRÁVCA: Nebojte sa, pani predsedníčka. Ja osobne dohliadnem, aby bolo všetko v poriadku.
HÚSKOVÁ: Ešte že vás mám, pán správca. Iba na vás sa môžem plne spoľahnúť. Poďte, pôjdeme skontrolovať, či je všetko pripravené na večierok.
(Odpláva so správcom v pätách.
Zuzana pohoršene pozrie na Púčika, vytiahne telefón a odchádza referujúc kamoške o najnovších udalostiach.
Zničený Púčik si sťažka sadne za svoj stôl. Pokúša sa pracovať, ale spisy mu padajú z roztrasených rúk. Chytí si tvár do dlaní a rozplače sa.)
13
8.obraz – Kancelária
(Húsková, Správca, Púčik)
(Večer – šero. Púčik sedí meravo za stolom a neprítomne hľadí pred seba.
Ozvú sa hlasy, smiech. Do kancelárie vpláva opitá Húsková, za ňou Správca, tiež v nálade, ale nie opitý.
Púčik sa na zvuky strhne a tvári sa, že pracuje.)
HÚSKOVÁ (spieva, tancuje kankán. Zapotáca sa, vrazí do stola. Ospravedlňuje sa mu): Ó, pardón, pane! Nechcela som vám ublížiť! (smeje sa)
SPRÁVCA: Šéfová, vy ste nadratá ako húfnica!
HÚSKOVÁ: No a čo! Hlavne, že máme prachy! 40 000! (víťazne ukazuje kabelku) Tí zazobanci sa predbiehali jeden pred druhým, kto dá viac.
SPRÁVCA: Ale nemuseli ste s každým piť po každom príspevku. Na môj dušu, nakoniec dávali len preto, lebo vás chceli vidieť opitú.
HÚSKOVÁ: Áno, som opitá – šťastím!
SPRÁVCA: A šampanským! Ale ten tanec na stole, ten už bol navyše!
HÚSKOVÁ: Nechala som sa trošku uniesť. Ale to preto, lebo máme 40 000! (máva kabelkou) Viete, Adam, čo za tie peniaze môžeme pokúpiť?
SPRÁVCA: Napríklad nové firemné auto. Ten starý krám už sotva jazdí.
HÚSKOVÁ: Fuj, Adam, také prízemné myšlienky! (hrdo sa bije do hrude) Našou povinnosťou je pomáhať chudákom!
SPRÁVCA: Zato nemusíme chodiť ako chudáci...
HÚSKOVÁ: Adam, to je... to je... (príde jej zle, náhlivo mu podá kabelku) Postrážte mi to na chvíľku!
(Napne ju, chytí sa za ústa a vybehne von dverami.)
SPRÁVCA (kričí za ňou): Záchody sú na konci chodby! (počuje, ako zvracia. Sucho skonštatuje) Pozde...
(Otvorí kabelku, siahne do nej. Túžobne ohmatáva obálku s peniazmi, zvažuje, či ju vytiahne. Nakoniec si to rozmyslí, s povzdychom zavrie kabelku a slastne ovonia ruku.
Počuje zvracajúcu Húskovú. Znechutene vytiahne mobil.)
SPRÁVCA (telefonuje): Hana? To som ja. Hej, správca z Humanitasu. Príď ráno upratovať o pol hodinu skôr. Ale, šéfová obgrcala celú chodbu. Hej, obgrcala.
14
SPRÁVCA /stále telefonuje/: Čo by robila – ožrala sa na večierku a nedobehla na hajzeľ. No to vieš, že si to bude pratať sama! Neboj sa, vybavím ti mimoriadnu odmenu, šéfová ani nepípne. Čau! (odloží mobil)
HÚSKOVÁ (vojde bledá s podlamujúcimi sa kolenami): Prepáčte, niečo mi ušlo...
SPRÁVCA: Hej, všimol som si. Netrápte sa, šéfová, je to vybavené. Upratovačka príde ráno skôr a odprace to.
HÚSKOVÁ: Ste poklad, Adam.
SPRÁVCA: Vždy k vašim službám!
HÚSKOVÁ: Ale ostatným ani slovo!
SPRÁVCA: Budem mlčať ako hrob neznámeho vojaka!
(Púčik sa nezdrží a kýchne, vydesený si zakryje ústa.)
HÚSKOVÁ (zajačí): Ježišikriste! Kto je tu?
SPRÁVCA (nazrie): Púčik!
PÚČIK (previnilo sa postaví)
HÚSKOVÁ: Čo tu robíte tak neskoro, pán Púčik?
SPRÁVCA: Ešte pracuje. Vidíte, aký je usilovný?
HÚSKOVÁ: A – počuli ste niečo?
PÚČIK (pokrúti hlavou)
HÚSKOVÁ (podozrievavo si ho premeriava): Aha... (napadne ju niečo) Počúvajte, Púčik, vy tu máte kľúčik od pokladne, všakže?
PÚČIK (prikývne, vytiahne zväzok kľúčov)
HÚSKOVÁ (vyberá obálku z kabelky): Tu mám 40 000 eur vybratých od podnikateľov na dobročinnom večierku. Nebudem sa s nimi terigať teraz večer cez celé mesto. Zamknite ich a ráno ich odnesiem do banky.
PÚČIK(zoberie obálku a zamyká ju do stola. Správca nenápadne nazíza. Púčik odloží kľúče do vrecka)
HÚSKOVÁ: Výborne, Púčik. A nezabudnite vrátiť tie tri tisícky!
PÚČIK (horlivo prikyvuje)
HÚSKOVÁ: Tak fajn. Pán Správca, odprevadíte ma?
SPRÁVCA: Zavolám vám taxík. Na dnes večer mám zajednané ešte stretnutie s jednou... s jednou chuderou.
HÚSKOVÁ: Ach, Adam, vy snáď neprestanete pracovať ani v noci.
SPRÁVCA: Keď povinnosť volá, moja maličkosť je vždy v pozore!
(Nadvihne si nohavice s rukou vo vrecku a vykročí za šéfkou./
15
9.obraz - Ulica
(Správca, Zuzana, Lojzo)
(Správca sa prechádza so Zuzanou po ulici a rozpráva jej najnovšie zážitky.)
SPRÁVCA (so smiechom): ... a potom sa chytila za ústa a vybehla z kancelárie!
ZUZANA: Prišlo jej zle?
SPRÁVCA: Hej, obgrcala celú chodbu!
ZUZANA: Preboha, a to sa nehanbila?
SPRÁVCA: Pravdaže sa hanbila. Ale ja som sa robil, akože sa nič nestalo.
(Bezdomovec Lojzo sa k nim blíži hrkajúc plechovkou.)
SPRÁVCA (všimne si ho): Tak teraz bude sranda, pozerajte!
ZUZANA: Nechajte ho na pokoji, veď je to chudák.
SPRÁVCA: Nebojte sa, nič sa mu nestane.
LOJZO (príde k nim): Prispejte na vitamíny pre úbohé siroty!
SPRÁVCA: Odkedy ty, Lojzo, vyberáš na čučo pre siroty? Veď ťa zavrú pre kazenie mládeže.
LOJZO: Aj ja som sirota. Už 30 rokov...
SPRÁVCA: Aha. Počúvaj, Lojzo, dám ti 50 centov.
LOJZO: Ďakujem pekne!
SPRÁVCA: Ak zaspievaš!
LOJZO: Ja? Spievať? Už dávno som nespieval. Naposledy na polícii... A ktorú?
SPRÁVCA: Ktorú chceš.
LOJZO (zaodŕha a spustí): Ej hor´sa sveta proletári...
SPRÁVCA (rehoce sa): Starý komunista sa nezaprie. (hodí mu mincu) A – dám ti aj jedno euro!
LOJZO: Za čo?
SPRÁVCA: Ak zatancuješ!
ZUZANA: Nechajte ho na pokoji! Čo nevidíte, že sotva chodí?
SPRÁVCA: Za euro bude tancovať ako Travolta.
LOJZO (nedôverčivo): Jedno euro?
SPRÁVCA: Jedno euro.
LOJZO (namáhavo cifruje meravými nohami): Lindaj lindaj lindaj daj...
SPRÁVCA (posmešne tlieska): Bravó! Môžeš ísť aj do Lúčnice! (hodí mu mincu. Zuzane) A teraz sa pozerajte! Takú pouličnú show ste ešte nevideli!
16
ZUZANA: Už stačilo! Ten chudák je schopný za pár drobných urobiť hocičo!
SPRÁVCA: Veď práve! (Lojzovi) Počúvaj, Lojzo: dám ti dve eurá!
LOJZO (oblízne si pery): Dve eurá? A za čo?
SPRÁVCA: Ak budeš chodiť štvornožky okolo nás a brechať ako pes.
ZUZANA (nahnevá sa): Tak to nie! Už dosť! Vykašlite sa na to! (Lojzovi) Choďte preč! Nepočúvajte ho!
LOJZO (skúmavo sa pozerá na Správcu): Štvornožky? Ako pes?
SPRÁVCA (rehoce sa): Hej, ako pes, haf, haf!
LOJZO (nadýchne sa a zúrivo spustí): Tak počúvaj, ty smrad jeden zasratý! (Správcovi zamrzne úsmev na tvári) Ty si čo o mne myslíš, že ja som handra, o ktorú si ty môžeš utierať svoje smradľavé paprče?
SPRÁVCA (urazený): Hej, presne to si!
LOJZO (zdrapí ho pod krkom): Ty hovnivál jeden vymiškovaný!
SPRÁVCA (priškrteným hlasom): Len pomaly, pomaly...
LOJZO: Ak ťa zdrapím týmito robotníckymi rukami, tak ťa rozpučím ako voš! (odstrčí ho, utiera si ruky špinavé od zeme) Ale nestojíš mi za to, aby som sa s tebou špinil! (vyberie mince z plechovky a hodí ich do správcu) Tu máš tie svoje zasrané drobné! Strč si ich do riti, možno ti z úst vypadne zlaté vajce! Alebo kus hovna... (Zuzane) Že sa nehanbíte zahadzovať sa s takým hajzľom.
ZUZANA (ticho): Hanbím sa...
SPRÁVCA (soptí): Čo si to dovoľuješ, ty nula! Ty niktoš!
LOJZO (zaženie sa po ňom, správca uskočí): Ten niktoš ti napraví hubu, že ju budeš mať ako Joker!
SPRÁVCA (z bezpečnej vzdialenosti): Ty, ty hovno v tráve! Keď zdochneš, nikto o teba ani nezakopne! Poď, Zuzana, ešte sa od neho niečím nakazíš.
ZUZANA: Už som sa nakazila. (Lojzovi) Prepáčte, pán Alojz!
LOJZO: Vy sa nemáte za čo ospravedlňovať, slečinka. Ale dajte si na neho pozor – je to zmija, ktorá môže hocikedy uštipnúť.
ZUZANA: Pokúsim sa. Ale ... Je to môj šéf.
LOJZO: Chúďa. (Ešte raz pohrozí správcovi a odchádza.)
SPRÁVCA (podíde k Zuzane a zbiera mince zo zeme): Taká drzosť! To som v živote nevidel!
17
ZUZANA: Ani ja. Že sa nehanbíte – správca humanitného spolku, ktorý má pomáhať chudákom!
SPRÁVCA: Áno, ale takým, čo si to dokážu vážiť a uctia si človeka. A nie kadejakým hovädám! Tak čo, ideme do toho kina?
ZUZANA: Už ma prešla chuť. Dobrú noc!
(Odchádza od neho bez obzretia.)
10.obraz – Kancelária
(Správca, Zuzana)
(Ráno v kancelárii. Správca opatrne vojde a prikradne sa k Púčikovmu stolu. Lomcuje so zásuvkou, v ktorej sú odložené peniaze. Keď sa mu nedarí otvoriť ju, vytiahne nožík a skúša zámku vylomiť.
Vojde zadumaná Zuzana, odloží si tašku. Spoza poličkovej steny počuje čudné zvuky. Nazrie a uvidí Správcu, ako sa mocuje s Púčikovou zásuvkou.)
ZUZANA (prekvapene): Pán správca, čo vy tu?!
SPRÁVCA (zľakne sa, rýchlo skryje nožík): Zuzana! Bože, ako ste ma vyľakali!
ZUZANA: Čo robíte v Púčikovom stole?
SPRÁVCA: Čo by som robil... hľadám jeden spis. Súrne ho potrebujem.
ZUZANA: Teraz ráno?
SPRÁVCA: Hej, teraz ráno. Čo je na tom zvláštne?
ZUZANA: Nezvykli ste...
SPRÁVCA: Ale už si zvykám! No nič, počkám na Púčika. Dnes voľajako mešká... /váhavo/ Slečna Zuzanka?...
ZUZANA: Áno?
SPRÁVCA: Bol by som rád, keby to zostalo medzi nami.
ZUZANA: Čo? Tá včerajšia scéna?
SPRÁVCA: Aj tá. Chápte – mal som vypité, neovládol som sa...
ZUZANA: Zaujímavé, ako nám alkohol niekedy pomôže spoznať človeka...
SPRÁVCA: Ja... nie som taký, verte mi! Ale nemusíte nikomu hovoriť ani to, že ste ma tu našli. Bolo by to trápne...
ZUZANA: Ešte si to rozmyslím...
SPRÁVCA: Ak si to rozmyslíte správne, neoľutujete.
18
ZUZANA: Kupujete si ma?
SPRÁVCA: Božechráň! Len motivujem... (vytratí sa)
(Zuzana si zamyslene sadne za stôl a neprítomne hľadí na nezapnutý laptop.)
11.obraz – kancelária
(Púčik, Zuzana, Púčikova sestra Pokorná )
(Zronený Púčik vojde do kancelárie a mechanicky opakuje všetky úkony – odloží aktovku, ochutná vodu a zamyslene z nej pije nevšímajúc si kvetinku, sťažka si sadne za stôl.
Zuzana sa maľuje pred zrkadielkom. Pokorná v čiernych šatách potichu otvorí dvere a opatrne zaklope na zárubňu.)
ZUZANA (zľakne sa): Ježišikriste, či som sa... To neviete zaklopať?
SESTRA: Klopala som, ale asi ste nepočuli.
ZUZANA: Čo by ste radi?
SESTRA: Volám sa Pokorná. Viera Pokorná. Idem za Jožkom – Púčikom. Je to môj brat.
ZUZANA: Vy ste Jožkova sestra? Poďte, ohlásim vás. (Ide s ňou za Jožkom.) Jožko, máte návštevu.
PÚČIK (neprítomne sedí)
SESTRA: Ahoj, Jožko...
PÚČIK (strhne sa, spýtavo sa na ňu zahľadí)
SESTRA: Bola som na tom úrade... Minule mi sľúbili sociálne dávky... aj príspevok na bývanie... a možno vraj aj robotu v trafike...
PÚČIK (čaká)
SESTRA: A teraz mi povedali, že si preverili moje rodinné pomery, a že keď bývam u brata, ktorý má dobré zamestnanie, tak mi nemôžu dať príspevok na bývanie... /postupne sa rozohňuje/... a že keď sa spočítajú moje príjmy s bratovými, lebo žijeme v spoločnej domácnosti, všakže, tak nemám nárok ani na sociálny príspevok... /zúfalo/ A aj miesto v trafike je vraj už obsadené...
PÚČIK (zničene si sadne za stôl)
SESTRA: Jožko, čo budeme robiť?
19
PÚČIK (pokrčí plecami, zrazu vojde do neho zlosť na celý hnusný svet, vyskočí, zúrivo behá hore – dole, zastane pred sestrou, rukami ukáže obscénne gesto, hodí sa na stoličku a zúfalo sa chytí za hlavu)
SESTRA: Máš pravdu. Všetko sa tak nejako – doondialo... Ale nenadávaj, Jožko – nehodí sa to k tebe...
(Pomaly odchádza, cestou kývne na pozdrav Zuzane.)
ZUZANA: Do videnia, pani Pokorná, do videnia!
12.obraz – Kancelária
(Húsková, Púčik, Zuzana)
(Húsková po opici sa vplazí do kancelárie.)
HÚSKOVÁ: Dobré ráno... Joj! (chytí sa za hlavu)
ZUZANA (priskočí k nej): Pani predsedníčka, nie je vám dobre?
HÚSKOVÁ: Dobre mi bolo včera... Nemáte kúsok vody?
ZUZANA: Samozrejme! (dobehne k Púčikovi) Jožko, rýchlo vodu pre šéfku!
(Púčik jej mechanicky podá fľašu s vodou na polievanie. Zuzana nájde pohár a naleje šéfke.)
HÚSKOVÁ (vypije, strasie ju): Bŕŕ, čo je to za vodu?
ZUZANA: Priamo z vodovodu.
HÚSKOVÁ: Ech, už ani tá voda nestojí za nič. To voľakedy... (spomenie si na Púčika) Púčik je tu?
ZUZANA: Jeho telo je tu. Ale duch bohvie kde...
HÚSKOVÁ: Telo mi stačí. (Ide za Púčikom, Zuzana za ňou.) Pán Púčik! (nereaguje, zatrasie ním) Pán Púčik, preberte sa!
PÚČIK (spamätá sa, vyskočí zo stoličky)
HÚSKOVÁ: Dajte mi tie peniaze, odnesiem ich do banky.
PÚČIK (nechápavo na ňu hľadí)
HÚSKOVÁ: No, tých 40 000 eur, čo ste večer zamkli do stolíka.
ZUZANA /vydýchne): 40 000! A že vraj hľadal spis...
PÚČIK( pleskne sa po čele, odomkne stôl a podá Húskovej obálku)
HÚSKOVÁ (otvorí obálku a zdúpnie): To čo ste mi dali?!
PÚČIK (nechápe)
HÚSKOVÁ (vyťahuje účtovné doklady): Toto že sú peniaze? Príjmové doklady! A kde je 40 000 eur?!!!
PÚČIK (zmätený)
HÚSKOVÁ (hystericky): Dala som vám obálku so 40 000 eurami! Už aj ju nájdite!
PÚČIK (horúčkovito prehľadáva zásuvky, hľadá po vreckách, v aktovke, pod kvetom... Nechápavo pokrčí plecami)
HÚSKOVÁ (odpadáva): 40 000! Zmizlo 40 000 eur! (Púčikovi) Kde ste ich stroskotali, nešťastný človeče?!
PÚČIK (s plačom zúfalo krúti hlavou)
HÚSKOVÁ: Neverím vám! Zobrali ste 3 000, ukradli ste aj 40 000! Ste zlodej, Púčik! Zlodej! Zuzana, volajte 158, políciu!
ZUZANA (kričí z plných pľúc): 158, polícia! 158, polícia!
PÚČIK (zapchá si uši a kričí bez hlasu)
(Sirény, blikajúce svetlá, všeobecný chaos, počas ktorého sa mení scéna. Hudba z Bonda.)
II.časť
(Scéna sa zmení na väzenie. Tma.)
13.obraz – Správy 1
(Zvučka krimi.
Nad zadným čiernym paravánom sa zjaví hlava hlásateľa hlásiaceho správu vzrušeným hlasom.)
HLÁSATEĽ 1: Z domova: celé Slovensko je v šoku z otrasného činu – humanitný spolok bol okradnutý o 40 000 eur. Je postihnutý účtovník Jozef Púčik páchateľom alebo obeťou?
(Striedavo sa zjavujú ďalšie hlavy a hlásia skrátenú správu v češtine, ruštine, maďarčine a angličtine.
Správy sú oddelené medzihrou zvučky Krimi.)
ČESKY: Ze světa – Slověnsko: Je postiženej ouřadník Jožka Poupě pachatelem krádeže 40 000 eur, aneb nevinnou obětí?
21
RUSKY: Iz mira – Slovakia: Invalidnij činovnik Osip Pučik jesť vorom sorok tysiač eur, ili žertvoj západňevo imperializma?
MAĎARSKY: Felvidék: Az érintett fogyatékos Jožka Pučik ellopta a negyvenenezer embert eurót?
ANGLICKY: From Europe: Unharmed persecution of the handicapped accountant Jozko Pucik for suspicion of thirty-five thousand pounds of theft!
(Zvučka doznieva.)
14.obraz – Väzenie
(Púčik, Dozorca)
(Dozorca pri stolíku listuje v erotickom časopise.)
DOZORCA (komentuje): Ó, tá ich ale má! Íha, no toto! Fúha!...
PÚČIK (stojí za mrežami a búcha na ne)
(Dozorca namrzene odloží časopis a vyterigá sa spoza stolíka k Púčikovi.)
DOZORCA: Čo je, Púčik? Čo otravujete? Nevidíte, že mám prácu?
PÚČIK (namrzene mu podá papierik)
DOZORCA (prečíta): Už som vám hovoril, Púčik, že mundúr dostanete, keď vás odsúdia. Teraz ste vo vyšetrovacej väzbe, ste obvinený, nie odsúdený. Takže na mundúr nemáte nárok. (zahodí papierik)
PÚČIK (zlostne mu ukáže druhý papierik zavesený na krku)
DOZORCA: To hovorí každý, že je nevinný.
PÚČIK (klopká po papieriku)
DOZORCA (vzdychne si): Počúvajte, Púčik. Vy si naozaj myslíte, že je tu niekto zvedavý, či ste vinný alebo nie? Každému ide len o to, čo najskôr si odfajknúť vyriešený prípad. Nevinný, pche! Viete, koľko nevinných ľudí sedí v base?
PÚČIK (pokrčí plecami)
DOZORCA: Ani ja. Ale toľko viem, že čím viac grázlov behá po slobode, tým viac nevinných duší trčí v žalároch. V spoločnosti musí byť rovnováha, chápete?
22
DOZORCA: Grázli, poctiví, grázli, poctiví... (ukazuje rukami váhy) Niečo ako jing a jang, rozumiete, Púčik? (šibrinkuje)
PÚČIK (fascinovaný pozerá na ruky)
DOZORCA: Nebojte sa, aj vy sa priznáte, ako každý... Keď nie po dobrom, tak to pôjde ináč... (pomaly mu ukazuje pred očami, ako ho bude fackovať)
PÚČIK (pozoruje ho očami rozšírenými od strachu)
DOZORCA: Tak majte rozum. Aspoň mi ušetríte drinu. (šúcha si ruky) Už to nie je ako kedysi. Keď bol človek mladý, vtedy ho aj robota bavila, išla mu, tak povediac, od ruky... Niet nič krajšie, ako keď je vaša práca aj vaším koníčkom, všakže, Púčik?
PÚČIK (horlivo prikyvuje)
DOZORCA: Ale teraz je to už len rutina a čím ďalej, tým väčšia drina. (šúcha si ruky) Tak berte ohľad na chorého človeka a priznajte sa čo najskôr. A potom budete mať aj ten váš mundúr.
(odkníše sa k stolu)
(Hudba – variácia zvučky Krimi – medzi všetkými obrazmi 2.časti)
15.obraz – Väzenie
(Sudca, Púčik, dozorca)
(Sudca stojí za dozorcom čítajúcim časopis.)
SUDCA (zavelí): Končiť, pozor!
DOZORCA (zľakne sa, časopis mu vypadne z rúk, vyskočí na rovné nohy): Poslušne hlásim, že počas výkonu mojej služby sa nič mimoriadne nestalo!
SUDCA (zoberie časopis): Nič mimoriadne? A toto je čo, há? (začne listovať v časopise, zaujme ho): Íha! No teda!
DOZORCA (ešte stále v pozore, diskrétne si odkašle): Mhm!
SUDCA (spamätá sa): Časopis sa rekviruje! (strčí ho do vrecka) V službe nemáte čo čítať také... také...
DOZORCA: ... zaujímavosti.
SUDCA: Prasačinky. A čo obvinený? Už sa priznal?
DOZORCA: Zatiaľ nie, ale pracujeme na tom, pán sudca!
SUDCA: Vyšetrovací sudca!
DOZORCA: Pán vyšetrujúci sudca...
23
SUDCA: Priveďte mi ho. Chcem sa s ním porozprávať.
DOZORCA: Nepočkáme na obhajcu?
SUDCA: Nejde o oficiálny výsluch, len o priateľský rozhovor.
DOZORCA: Aha. (ide po Púčika) Púčik, prišiel sa s vami priateľsky porozprávať pán vyšetrujúci sudca. Tak sa neondite a priznajte sa. /Privádza ho k sudcovi/
SUDCA: Ďakujem, pán dozorca! Pokračujte v doterajšej činnosti.
DOZORCA: Vykonám! (sadne si za svoj stôl a s povzdychom vytiahne krížovky.)
SUDCA ( s predstieranou srdečnosťou podáva ruku Púčikovi): Jožko Púčik, taký som rád, že vás vidím. Ako sa máte? Zdravíčko slúži, slúži?
PÚČIK (pokrčí plecami)
SUDCA (so širokým úsmevom) A čo frajerka? Všetko v poriadku? (šťuchne ho do rebier)
PÚČIK (zachichoce sa, spýtavo hľadí)
SUDCA (hrozí mu prstom): Púčik, Púčik, vy kujon jeden! Priznajte, že máte techtle – mechtle s tou vašou sekretárkou.
PÚČIK (odmietavo krúti hlavou)
SUDCA: No tak Púčik, my vieme všetko. Aj anonym nám o tom napísal... (zrazu zrúkne na Púčika, až sa mu kolená podlomia.) Priznajte sa, Púčik, že ste ukradli tých 40 000 EUR, aby ste si ju získali!
PÚČIK (vyplašený krúti hlavou)
SUDCA (náhle zmení tón, priateľsky ho objíme okolo pliec): Púčik! Veď aj ja som len človek. Dokážem pochopiť ľudské slabosti. Ste človek v rokoch, nevyzeráte bohvieako, navyše mrzák, slabý plat, na krku sestra s dvomi deckami... Taký život, ako sa hovorí v našich odborných kruhoch, stojí za prd. A zrazu sa zjaví mladá, pekná kolegynka, ktorá by určite stála za hriech. Napríklad – za krádež...
(Púčik odmietavo krúti hlavou, chce sa vyslobodiť. Sudca ho nepustí.)
SUDCA: Púčik, nemáte sa za čo hanbiť. Tak by konala väčšina normálnych chlapov. Pozrite sa, môžeme sa dohodnúť – vy 20 000, ja 20 000. A prepustím vás pre nedostatok dôkazov. Koniec – koncov, nikto vás nevidel tie peniaze ukradnúť. (pohrozí prstom) Šikovný kujon!
PÚČIK (zúrivo ukáže Sudcovi papierik zavesený na krku)
SUDCA: Nevinný! Nevinný! Myslíte, že vám to niekto uverí?!
PÚČIK (mykne plecami)
24
SUDCA (znechutený): Púčik, prečo mi to robíte? Klient mi zaplatil dovolenku v Karibiku, váš prípad mi strčili na poslednú chvíľu. To mám zrušiť takú dovolenku kvôli vám?
PÚČIK (krúti hlavou)
SUDCA: Tak prečo sa nepriznáte? Vy nemáte srdce, Púčik!
PÚČIK (smutne si vzdychne)
SUDCA: Púčik, mňa z vás drbne! Dobre teda, zmeňme tému: Viete, čo je to Veronal?
PÚČIK (prikývne)
SUDCA: Aha. (vytiahne ampulku) A poznáte toto?
PÚČIK (pokrčí plecami)
SUDCA: To je prázdna ampulka z lieku, ktorý ste dali sekretárke pre jej otca.
PÚČIK (nechápe, prečo mu to hovorí)
SUDCA: Pýtam sa preto, lebo dotyčného našli v deň krádeže peňazí mŕtveho. A v jeho izbe našli prázdnu fľaštičku Veronalu s vašimi odtlačkami prstov. Obviňujem vás, Jozef Púčik, z vraždy prvého stupňa!
PÚČIK /zdrvený hľadí na neho s otvorenými ústami)
SUDCA: Teda, poviem vám, Púčik, z môjho profesionálneho pohľadu ste v poriadnych sračkách! (odchádza.) Dozorca! (Dozorca drieme pri stole) Dozorca!
DOZORCA (vyskočí a podáva hlásenie): Počas výkonu mojej služby...
SUDCA: Chumaj! Ja odchádzam, neprichádzam! Odveďte obvineného do cely. A pozorne sledujte každú návštevu. Snažte sa zistiť čo najviac informácií a ihneď ma kontaktujte. (ukazuje telefonovanie) Rozumiete? (mrkne na neho)
DOZORCA: Rozumiem! Sledovať, zistiť, informovať! (naznačí telefonovanie a mrkne na sudcu)
SUDCA: Blbec! (odchádza)
DOZORCA: Tešilo ma! (uľahčene sa ukláňa jeho chrbtu)
25
16.obraz – Väzenie
(Húsková, Púčik, dozorca)
(Húsková srdečne potriasa Púčikovi ruku, ktorý sa márne snaží vyslobodiť. Dozorca sedí za stolíkom, naťahuje uši a píše si poznámky do notesa ukrytého za krížovkami.)
HÚSKOVÁ: Srdečne vás zdravím, pán Púčik!
PÚČIK (vykrúca sa)
HÚSKOVÁ: Chcem vám zablahoželať! Keďže ste sa vy aj vaša sestra ocitli v hlbokej sociálnej núdzi zapríčinenej vaším zatknutím, prijali sme vás v zmysle našich stanov za našich klientov. Máte pridelené čísla 980 a 981.
PÚČIK (vehementne krúti hlavou)
HÚSKOVÁ: Zbytočne budete protestovať. Už je to schválené a zaevidované. Zaevidovala vás slečna Zuzana. Je veľmi šikovná – keď chce...
PÚČIK (pri zmienke o sekretárke rezignovane mávne rukou)
HÚSKOVÁ: Výborne. Zároveň vám s radosťou oznamujem, že výbor schválil okamžitú finančnú výpomoc 300 eur pre vašu sestru a jej deti.
PÚČIK (náhlivo napíše na papierik)
HÚSKOVÁ (prečíta): Viem. Podľa stanov má nárok najviac na 100 eur, ale vy ste mimoriadny prípad. 43 000 eur sa nekradne každý deň.
PÚČIK (začudovane sa díva)
HÚSKOVÁ: No čo sa čudujete? Veď ste nevrátili ani tých 3 000. Ale musím oceniť pána správcu. On osobne sa zasadil o to, aby vašej sestre bol schválený mimoriadny príspevok 300 eur. Ba podujal sa, že jej príspevok odnesie osobne. Obetavý človek.
PÚČIK (chytí sa za hlavu, znova napíše papierik)
HÚSKOVÁ: To nemyslíte vážne! Nemôžeme vás vyškrtnúť! Viete dobre, že správna rada nás zaviazala získať do konca roka 1000 klientov. Tu ide o našu prestíž a – o koncoročné odmeny! Všetkých, aj slečny sekretárky! Aj o ne nás chcete okradnúť?!
PÚČIK (ustúpi, mávne rukou)
HÚSKOVÁ (zaraduje sa): Púčik, vy ste taký statočný človek! (zarazí sa) Teda, v určitom smere... Lúčim sa, pá! A držte sa mi tu!
(Potľapká ho po líci a odpláva.
26
(Dozorca rýchlo dopíše hlásenie a vytiahne mobil.)
DOZORCA (telefonuje): Haló, pán ošetrujúci sudca? Počujeme sa?
(Tma.)
17.obraz – Väzenie
(Púčik, Obhajca, dozorca)
OBHAJCA (podáva ruku Púčikovi): Som dr. Finger, váš obhajca ex offo, pridelený okresným súdom.
PÚČIK (pokrčí plecami)
OBHAJCA: Nemám veľa času, lebo ma čakajú iní – platiaci klienti, takže poďme k meritu veci: informovali ma, že zatiaľ ste sa k ničomu nepriznali.
PÚČIK (ukáže mu papierik na krku)
OBHAJCA: Áno, nevinný, výborne. Toho sa držte. Vypočúval vás už niekto? Podľa zákona vyšetrujúce orgány nesmú vypočúvať obvineného bez prítomnosti jeho obhajcu.
PÚČIK (napíše na kartičku)
OBHAJCA (prečíta): Vyšetrovací sudca sa zastavil na kus reči? Do frasa! To sa na neho podobá. Dúfam, že ste mu nič nepovedali!
PÚČIK (pokrúti hlavou, ukáže na papierik na krku)
OBHAJCA: Výborne, Púčik, výborne! Koľko pýtal?
PÚČIK (spýtavo sa na neho pozrie)
OBHAJCA: No koľko pýtal za to, že vás pustí?
PÚČIK (napíše)
OBHAJCA: 20 000? Ó, aký skromný! Asi mu došlo, že viacej z vás nevycucá. Dohodli ste sa?
PÚČIK (zlostne buchne po papieriku na hrudi)
OBHAJCA: Hej, hej, nevinný. Škoda, veľká škoda, že ste sa nedohodli... Teraz máte na krku aj tú vraždu.
PÚČIK (naštve sa, píše na kartičku)
OBHAJCA (prečíta): Chcete baliaci papier a fixku? Načo vám to je?
PÚČIK (zlostne ukáže, nech to vybaví)
27
OBHAJCA (mykne plecom): Mhm. (Ide za dozorcom, ktorý rýchlo skryje notes s poznámkami) Pán dozorca, poprosím vás o hárok baliaceho papiera a hrubú fixku.
DOZORCA: Čo? Načo?
OBHAJCA: Čo ja viem. Púčik to chce.
DOZORCA (odchádza frflajúc): Pán Púčik chce! To kde sme? V papiernictve?
OBHAJCA (vráti sa k Púčikovi): Už sa to rieši. Kde sme to prestali? Aha, pri tej vražde. Tam je to nádejné – nemajú proti vám nič iba ampulku z liekov. Ale tá krádež – ťaj, ťaj! Peniaze zmizli z vášho stola, od ktorého ste mali kľúče len vy. No, nevidím to ružovo... /pre seba/ Ale nevadí, nevadí... Už som prehral aj inakšie prípady... (tajnostkársky) Počúvajte, Púčik, ale keby ste mi prezradili, kde ste ukryli tie peniaze, dalo by sa ešte niečo urobiť...
DOZORCA / prináša kus kartónu a červený sprej/: Našiel som len toto. Zostalo to tu po nejakých sprejeroch.
( Naštvaný Púčik mu vytrhne veci z rúk, hodí kartón na stôl a niečo zúrivo sprejuje.)
DOZORCA (odchádza frflajúc): Vidzho, aký je hŕŕ! Aspoň „ďakujem“ mohol povedať...!
PÚČIK (dopíše, ukáže obhajcovi aj divákom veľký nápis: NEVINNÝ!)
OBHAJCA: Dobre, dobre! Nemusíte hneď robiť taký krik. Keď nevinný, tak nevinný... V poriadku! Ešte sa uvidíme. Tešilo ma! (odkráča)
18.obraz – Väzenie
(Púčik, Kačičková, Dozorca)
KAČIČKOVÁ (z tmy): Dobrý deň, pán Púčik!
PÚČIK (obzerá sa okolo seba)
KAČIČKOVÁ (vystúpi z tmy): Tu som! (podáva mu ruku) Mária Kačičková, predsedníčka humanitného spolku Benevolencia. Určite ste už o mne počuli.
PÚČIK (vydesený sa pokúša vyslobodiť, Kačičková sa ho drží ako kliešť)
KAČIČKOVÁ: To všetko o nás sú klamstvá! My skutočne pomáhame ľuďom, ktorí sa ocitli v núdzi vlastnou vinou, napríklad kriminálnikom ako ste vy.
28
PÚČIK (horko-ťažko sa vyslobodí, ukáže jej nápis NEVINNÝ!)
KAČIČKOVÁ: To ma nezaujíma. Ste vo väzení, tak vám pomáhame. A vašej sestre tak isto. Už sme jej poskytli kopu šatstva a pre detičky navyše dvojtýždňový rekreačný pobyt pri mori.
PÚČIK (začudovaný na ňu hľadí)
KAČIČKOVÁ: Samozrejme, že sme vás museli zaregistrovať. Vaša sestra bola taká láskavá, že registráciu podpísala aj za vás.
PÚČIK (zúrivo napíše na kartičku)
KAČIČKOVÁ (prečíta): Už vás zaregistrovali v Humanitase? (hystericky vybuchne) Tá, tá – prepáčte, pán Púčik, ale musím sa vyjadriť vulgárne – tá cundra! Zase ma predbehla! (predýchava) Kľud, Mária, musíš sa upokojiť!... (vsugerúva si) Už si pokojná, pokojná... (ukľudní sa, usmeje sa na Púčika) Nevadí, pán Púčik! Tak budete zaregistrovaní aj u nich, aj u nás.
PÚČIK (krúti hlavou)
KAČIČKOVÁ: My nie sme futbalové mužstvo. Keď sa naši klienti chcú zaregistrovať aj inde, nerobíme problémy... (znova ju pochytí záchvat zúrivosti) Tá šlapka jedna nehanebná...!
(dýcha) Len kľud, Mária, kľud...
PÚČIK (znovu ukáže papier, že je nevinný)
KAČIČKOVÁ: Kým ste vo väzení, tak ste náš. Ak vás, nebodaj, pustia, vtedy nastane problém. (povzbudivo) Ale nebojte sa! My by sme vám už niečo prišili. Bola by škoda prísť o takého klienta! (srdečne ho potľapká po pleci a ukradomky odchádza okolo driemajúceho dozorcu)
19.obraz – Väzenie
(Púčik, Lekár, dozorca)
/Pozn.: Tento obraz môže byť a nemusí – bol dopísaný dodatočne pre konkrétneho herca/
(Lekár v plášti drží Púčika jednou rukou za zápästie – meria mu tep, uprene pozerá na poloprázdnu ploskačku v druhej ruke.)
29
LEKÁR (pod parou. Spamätá sa, pustí Púčika.) :V poriadku, Púčik, pulz máte. (odpije z ploskačky, strčí ju do vrecka.)
LEKÁR: No, teraz vyplazte jazyk.
PÚČIK (hanblivo ukáže konček jazyka)
LEKÁR: Poriadne, Púčik, nehanbite sa! Keď vám doktor povie – ukážte riť, tak ukážete aj riť, nielen jazyk.
PÚČIK (vyjavene na neho hľadí a rozopína si nohavice)
LEKÁR: Jazyk mi ukážte, Púčik, nie riť! A poriadne!
PÚČIK (vyplazí jazyk, ako sa len dá)
LEKÁR (nazrie mu do hrdla, spätí sa): Fúúú!. Na raňajky ste mali praženicu s cibuľkou, však?
PÚČIK (zabľaboce s vyplazeným jazykom)
LEKÁR: Dobre, Púčik! Bŕŕ, silná tá cibuľa! (odpije si) Zaujímavé: jazyk máte v poriadku, aj hlasivky a nerozprávate. Priznajte sa, že sa vám len nechce!
PÚČIK (zavrtí hlavou)
LEKÁR: Veď ja vám prídem na kobylku! Teraz urobte drep a z drepu vyskočte tak meter do výšky.
PÚČIK (čumí na neho ako puk)
LEKÁR: No dobre. Pre začiatok stačí drep.
PÚČIK (s fučaním urobí drep)
LEKÁR: Aha, drepy robiť nevládzete, ale za kolegyňami behať, to viete!
PÚČIK (prudko zavrtí hlavou)
LEKÁR: Neklamte! My vieme všetko! (odpije si) Púčik, pijete?
PÚČIK (spýtavo pozrie na fľašu v jeho ruke)
LEKÁR (skryje fľašu): Ohohó! To nebola ponuka, len otázka. Tak čo, pijete?
PÚČIK (rozpačito pokrčí plecami)
LEKÁR: Aha, odhalil som vás! Priznajte sa! Koľko pijete?
PÚČIK (napíše na kartičku)
LEKÁR (prečíta): Dva deci vínka po práci? Púčik, viete vy, koľko je to chľastu do roka?! (počíta v duchu, po chvíli to vzdá) Veľa! Púčik, veď vy ste notorik!
PÚČIK (protestuje krútením hlavy)
LEKÁR (pletie sa mu jazyk): Púčik, vy neviete, že alkohol je metla špiny? Špinavosti... Veru, špinavosti sa robia na tomto svete! (rozcíti sa) Aj so mnou tak zamietli, ako s tou špinou, Púčik... Špiny jedné! Kde som ja už mohol byť... (poobzerá sa) Kde som vlastne mohol byť? (vytiahne fľašu) No prosím, už pod stolom! (dopije) A vy ma tu zdržiavate! Tak sa neondite a povedzte, kde ste ukryli tie lóve! (huláka) Aj lóve jú, bejbe!
PÚČIK (pohoršený)
DOZORCA (dobehne k nim): Do šľaka, doktor! Zase ste sa zrúbali. (berie ho pod pazuchu) Musíte mu prepáčiť. Preložili ho sem z Prednej Hory, lebo sa hanbili strčiť ho medzi pacientov.
LEKÁR (vyspevuje): Horenka, horenka, hora...!
DOZORCA: Nevie si tu v meste zvyknúť, chudák. No poďte, doktor, strčím vás do prázdnej cely. Do rána budete ako rybička.
LEKÁR (huláka): Rybičku mám ja zlatú, vyseriem sa na Katu...
(Odchádzajú tackajúc sa.)
20.obraz – Väzenie
(Púčik, sestra)
(Púčik smutne stojí, sestra sa pred ním predvádza v nových šatách.)
SESTRA: Jožko, čo na ne povieš? Však sú krásne?
PÚČIK (smutne sa usmeje, prikývne)
SESTRA: Také šaty som nemala na sebe ani nepamätám. Aj deti sú obuté a zaodeté. Teraz sa kúpu v mori. Také sú šťastné... A jedla máme, že ho nevládzeme pojesť. Húsková s Kačičkovou sa predbiehajú, kto nám dá viac. A to všetko vďaka tebe, záchranca náš, dobrodinec!
PÚČIK (odmietavo krúti hlavou)
SESTRA: Ale áno. Nikdy sme sa nemali tak dobre. A to len preto, že si kradol...
PÚČIK (zlostne máva jej pred očami nápisom NEVINNÝ!, zúrivo gestikuluje, až sa zúfalo hodí na zem a skryje si tvár do dlaní.)
SESTRA (opatrne si kľakne k nemu a hrabe sa mu vo vlasoch): Pamätáš sa, keď sme boli malí? Hrali sme sa, že ja som princezná a ty princ, ktorý ma ochránil pred zlým drakom. Vždy si ma chcel ochraňovať... Viem, že si tie peniaze neukradol. Ale aj to viem, že moje deti nikdy neboli také šťastné, ako teraz. A to je pre mňa to najdôležitejšie...
PÚČIK (chytí ju za ruku a s láskou pohladí)
SESTRA: Ozaj, vieš, že tá vaša sekretáročka už sedí na tvojom mieste? Povýšili ju, keď ťa... Keď si odišiel. Povedal mi to správca. Veľmi dobrý človek – sám osobne mi doniesol 100 eur. Ešte sa aj ospravedlňoval, že by bol doniesol aj viac, ale stanovy spolku to nedovolia...
PÚČIK (rezignovane prevráti oči)
SESTRA: Tak... ja pôjdem. (vykročí, otočí sa) Len som ti chcela povedať, že... že čokoľvek spravíš, vždy ťa budem mať rada... (odíde)
PÚČIK (chvíľu za ňou hľadí, potom ide k stolíku a odtrhne kúsok z kartónu. Podíde do stredu scény, kľakne na kolená a nad hlavu zdvihne nápis: VINNÝ!)
21.OBRAZ – SPRÁVY 2
(Hudba Krimi – hlavná zvučka.
(Hlavy na pozadí oznamujú bombastickú správu.)
SLOVENSKY: Slovensko je v šoku: Postihnutý účtovník Jozef Púčik sa priznal k obludnému činu – k vražde a krádeži 40 000 eur!
(Hlasy sa postupne prelínajú, až vznikne koláž rôznych jazykov.)
ČESKY: Slověnsko: Celá země je šokována z obludního činu Josefa Poučka, kteřý sa přiznal k vraždě a loupeži 40 000 eur!
RUSKY: Slavakia: Zapadnij imperializm zastávil invalida Osipa Pučika priznaťsja k obljudnemu pastupku – k ubijstvu i kraže sorok tysiač eur!
MAĎARSKY: Felvidék: Az érintett fogyatékos Jožka Pucik elismerte a obludás buntettet gyilkosság és lopás a negyvenezer embert eurót!
ANGLICKY: From Europe: The little small country Slovakia is shocked by the confession of the defective Jozef Pucik to murder and theft thirty-five thousand pounds!
ČÍNSKY (reportérka v slušivom čínskom klobúčiku): Oučou: Fonkvang de kuangvén Józko Pucik čangrén mouša ch dautiél s van oujén. /alebo tak nejako/
(Približný preklad: Európa: Bláznivý úradník Jožko Púčik sa priznal k vražde a krádeži 40 000 eur.)
32
(Ostatné hlasy postupne tíchnu, všetci sa začudovane pozerajú na Číňanku, ktorá si spokojne recituje svoju správu niekoľkokrát za sebou. Potom sa zbadá, po čínsky sa zasmeje a zmizne.)
(Tma, chaos, sirény, zmena scény.)
III.čas
22.obraz – Kancelária
(Púčik, Sudca, Obhajca, Dozorca, Húsková, Zuzana, Správca/
(Šero, všetky postavy rozmiestnené po scéne sú v štronze.
Plné svetlo, postavy sa pohnú.)
SUDCA: Prikročíme k rekonštrukcii prípadu krádeže peňazí v humanitnom spolku Humanitas. Aj keď sa obvinený priznal, čo s radosťou kvitujem... (ukloní sa k Púčikovi)
PÚČIK ( víťazne zdvihne ruky v putách a ukláňa sa na všetky strany)
SUDCA: ... stávajú sa prípady, že obvinený svoje priznanie dodatočne odvolal.
PÚČIK (vehementne krúti hlavou)
SUDCA: Preto nám musí obvinený Jozef Púčik na mieste činu preukázať, ako a prečo k činu došlo. Pán dozorca, zložte mu putá, aby sme sa mohli rozprávať. Snáď nám neutečie.
PÚČIK (krúti hlavou.)
(Dozorca mu zloží putá. Zrazu si Púčik na niečo spomenie a beží za scénu.)
SUDCA (šokovaný): Čo je? On uteká? Dozorca, robte niečo, chyťte ho!
DOZORCA (vyvedený z miery pobehuje hore – dole) : Čo? Ja? Kde?! Horí!
(Púčik sa vracia s fľašou s vodou a poleje kvet na stole. Spokojne odloží fľašu.
Všetci si vydýchnu.)
SUDCA: Do frasa, toto nám, Púčik, nerobte! Vy sa nemôžete vzdialiť z tejto miestnosti bez dovolenia!
PÚČIK (ospravedlňuje sa gestom)
SUDCA (vytiahne papier): Takže začneme: Mám tu písomné priznanie obvineného, v ktorom vysvetľuje pohnútky svojho odporného činu. Len pro forma sa chcem opýtať obvineného, či trvá na svojom priznaní v plnom rozsahu?
33
PÚČIK (vehementne prikyvuje)
SUDCA (všimne si v priznaní): Aha, jeden malý detail škrtneme: obvinený sa priznal aj k vražde otca tu prítomnej slečny sekretárky. Vražda sa nekonala – pitva preukázala mozgovú mŕtvicu bez cudzieho zavinenia.
PÚČIK (chce protestovať)
OBHAJCA (zahriakne ho): Človeče, nebláznite! Za krádež dostanete možno 5 rokov, ale za vraždu doživotie!
PÚČIK (zarazene si premeria obhajcu, potom ukáže sudcovi, že má škrtať)
SUDCA: Jasné, vraždu škrtáme. Takže nám zostala krádež 40 000 eur. Pán obvinený tu uvádza dôvody, ktoré ho priviedli ku krádeži. Sú to napríklad zlé morálno-vôľové vlastnosti...
(Púčik prikyvuje.)
ZUZANA: Čože? Veď je to dobrák od kostí!
SUDCA: Od detstva vraj týral zvieratá – muchám vytrhával krídla...
PÚČIK (hrdo prikyvuje)
SUDCA: Pavúkom nohy... Neskôr vraj namáčal mačkám chvosty do petroleja, podpálil ich a bavil sa na tom, ako lietajú hore-dole ako olympionici...!
PÚČIK (hrdo sa ukláňa na všetky strany, všetci sa pohoršujú)
SUDCA: Púčik, ale tých olympionikov ste si mohli odpustiť!
PÚČIK (veľkoryso ukazuje OK, olympionikov škrtáme)
SUDCA (škrtá): Dobre, olympionikov škrtáme... Na dráhu zlodeja sa pripravoval tak, že deťom na pieskovisku kradol vedierka a lopatky a mlátil ich nimi po hlave... V neskoršom veku okrádal bezvládnych bezdomovcov a iných opilcov o všetko. Fuj, že sa nehanbíte, Púčik, okrádať bezvládnych opilcov...!
PÚČIK (pokrčí plecami)
HÚSKOVÁ (pohoršene vypne hruď): A takéhoto hada sme si chovali na vlastných prsiach!
(Všetci sa jej zahľadia na prsia.)
HÚSKOVÁ (splásne): ... chovali medzi nami!
SUDCA (číta ďalej): Už v ranom veku sa uňho prejavili sklony k notorizmu... Snáď k alkoholizmu, nie?
PÚČIK (blahosklonne kývne rukou, sudca opraví)
ZUZANA: V živote som ho nevidela opitého...
SUDCA: ... a túžba za manonom. /zarazí sa/ Manon... To je nejaký obraz?
34
PÚČIK (nazrie do papiera, opraví)
SUDCA: Aha, za mamonom!
ZUZANA: Chudákovi dal aj posledný cent. Čo nevidíte, že si to všetko vymyslel?
SPRÁVCA: Slečna Zuzana, nerušte úradný akt. Keď to tam napísal, tak asi vedel prečo.
ZUZANA: Veď práve...
SUDCA (číta ďalej): Obvinený ďalej uvádza, že všetky ukradnuté peniaze premrhal vo verejných domoch a iných verejných inštitúciách... (zarazene) To myslíte vážne, Púčik?
PÚČIK (pokrčí plecami)
SRDCA: Ako sa vám to podarilo – za jedinú noc?!
PÚČIK (ukáže frčku, že ako nič)
(Sudca si ľútostivo vzdychne, za ním zhlboka vzdychnú postupne aj obhajca, dozorca a správca.)
SUDCA: Na záver pán Púčik vyhlasuje, že krádež vykonal sám a bez akejkoľvek cudzej pomoci.
PÚČIK (horlivo prikyvuje)
SUDCA: Tak, prejdime k samotnému aktu krádeže. Peniaze vám odovzdala pani predsedníčka, však?
HÚSKOVÁ: Vlastnoručne, týmito rukami!
SUDCA (Púčikovi): A vy ste ich zamkol do svojho stolíka?
PÚČIK (prikývne, ukáže na zásuvku)
SUDCA: Mhm. Kto mal prístup k vášmu stolíku?
HÚSKOVÁ: Prakticky všetci zamestnanci.
SUDCA: A nikto nezbadal nič podozrivé, keď prišiel ráno do práce?
(Správca výhražne pozerá na Zuzanu. Tá váha, nakoniec sa odhodlá a vykročí dopredu.)
ZUZANA: Ja som...
SPRÁVCA (rýchlo ju predbehne): Slečna Zuzana sa chce priznať, že sa ráno pokúšala otvoriť Púčikov stôl!
(Všetci sa prekvapene otočia k Zuzane.)
ZUZANA /rozhorčene/: To nie je pravda! To ja som...
35
SPRÁVCA /nepustí ju k slovu/: Áno, to ste boli vy, slečna! Ráno som prišiel do práce trochu skôr, tak som ju pristihol, ako sa pokúšala vylomiť zásuvku. A teraz by to chcela hodiť na mňa, len ju počúvajte!
ZUZANA (zúrivo): To vy ste boli, koho som ráno pristihla pri Púčikovom stole...
SPRÁVCA: Aha, počujete ju? No čo poviete na to, pani predsedníčka?!
HÚSKOVÁ: Ja... je nemám slov! Slečna, že sa nehanbíte!
PÚČIK (postaví sa pred Zuzanu a vehementne krúti hlavou)
SPRÁVCA: Aha, Púčik ju bráni, lebo je do nej buchnutý. Určite sa dohodli!
SUDCA: Slečna, máte pomer s obvineným?
ZUZANA: Ja žiaden pomer nemám! A o peniazoch som ani nevedela, kým ich šéfová nepýtala od Púčika. To správca...
HÚSKOVÁ: Tak už dosť! Takéto krivé obvinenie čestného človeka nestrpím! Máte okamžitú výpoveď, slečna!
ZUZANA: Ale prečo? Veď ja...
SUDCA: Prípad je jasný ako facka: Púčik peniaze ukradol, aby si nimi kúpil priazeň slečny sekretárky!
PÚČIK (vehementne protestuje)
ZUZANA: To je nezmysel!
OBHAJCA (hlási sa o slovo): Pán vyšetrujúci sudca...!
SUDCA: Pán obhajca, chcete k tomu niečo povedať?
OBHAJCA: Áno, prosím. V prvom rade chcem oceniť vynikajúci úsudok pána vyšetrujúceho sudcu! Zdá sa, že vina môjho klienta je nespochybniteľná. Ale prosím, aby ste zvážili aj poľahčujúce okolnosti: ťažké detstvo, kontroverzné dospievanie, život v chudobe, tuctový zjav...
PÚČIK (doteraz spokojne prikyvoval, posledné slová ho zarazia)
OBHAJCA (básní): Nečudo, že keď sa v živote môjho klienta ako blesk z jasného neba zjavila láska, ten čistý a ľubozvučný cit, Jožko Púčik jej naplno podľahol a bol pre ňu ochotný vykonať aj ten najpodlejší čin...
(Všetci sú dojatí, Húsková si ukradomky utiera slzičku.
Sudca zatlieska, za ním sa pridajú ostatní. Obhajca sa spokojne ukláňa)
SUDCA: Bravó, pán obhajca! Pekná reč – ale nechajte si ju na súd. Tu sme na to, aby sme objasnili krádež.
OBHAJCA: Prepáčte, nechal som sa trochu uniesť...
36
SUDCA: Takže späť do reality. Aby neboli najmenšie pochybnosti o spáchaní predmetného činu, pristúpime k rekonštrukcii. Každý z vás mi presne popíše, čo v čase spáchania krádeže robil. Začneme s pani predsedníčkou, ak láskavo dovolíte.
HÚSKOVÁ: Áno, samozrejme. No, takže ten deň – 25., ak sa nemýlim, som vstala okolo siedmej. Vykonala som pravidelnú hygienu – mám opísať presnejšie?
SUDCA: Až do takých podrobností nemusíme zachádzať. Úplne stačí, keď nám popíšete, čo sa dialo, keď ste sa vrátili z toho benefičného večierka.
HÚSKOVÁ (v pomykove): Všetko?
SUDCA: Áno, čo najpresnejšie! Ako vieme, na večierku ste vyzbierali 40 000 eur.
HÚSKOVÁ: Áno, vďaka štedrosti našich podnikateľov, ktorým patrí naše poďakovanie. Sú to títo... (chce vytiahnuť papierik s menami sponzorov)
SUDCA (zastaví ju): To si nechajte pre novinárov, pani predsedníčka. Určite ich to bude zaujímať. Kde ste mali uložené peniaze?
HÚSKOVÁ: Tu, v tejto kabelke, prosím.
SUDCA: Presne v tejto?
HÚSKOVÁ: Áno, prosím, v tejto. Od toho večera som ju nemala v rukách.
SUDCA: Takže vrátili ste sa z večierka, pokiaľ sa nemýlim, aj s tu prítomným pánom správcom...?
(Správca blahosklonne prikývne.)
SUDCA. ... do kancelárie. Čo sa dialo potom?
HÚSKOVÁ (habká): No... potom...
SPRÁVCA (zachráni ju): ... potom sme s pani predsedníčkou preberali zoznam potrebných vecí, ktoré za tie peniaze pokúpime pre našich klientov.
HÚSKOVÁ (vydýchne si): Áno, preberali sme... zoznam.
SUDCA: Mhm. A ako sa tam zjavil Púčik?
SPRÁVCA: Púčik, že vraj dokončoval nejaké spisy.
SUDCA: Aha. A prečo ste mu odovzdali peniaze?
HÚSKOVÁ: Pán Púčik má – mal kľúče od pokladne a zdalo sa mi rozumnejšie nechať peniaze v kase, ako sa s nimi motať večer po meste. Na druhý deň som ich plánovala odniesť do banky.
SUDCA: Celkom rozumné. Peniaze ste mali v obálke, pokiaľ viem?
HÚSKOVÁ: Áno, prosím.
37
SUDCA: Takže vybrali ste obálku z kabelky a podali ju Púčikovi?
HÚSKOVÁ: Presne tak. Vybrala som obálku a... (vyberie obálku a zistí, že sú v nej peniaze. Ruka sa jej roztrasie.) ...a... preboha!
(Obálka jej vypadne z ruky a Húsková odpadne do náručia Správcu.)
OBHAJCA (promptne priskočí k obálke a otvorí ju): Peniaze! Veľa peňazí!
(Všeobecné vzrušenie.)
OBHAJCA (bleskovo prepočíta): Rovných 40 000!
SUDCA (soptí): Toto má čo znamenať? Krádež, pri ktorej sa nič neukradlo?! To je zavádzanie súdu! Preberte tú starú raketu, nech nám to vysvetlí!
SPRÁVCA (opatrne trasie s Húskovou): Pani predsedníčka, preberte sa! Pani predsedníčka! (Keď to nepomáha, zhúkne po nej.) Daňová kontrola!
HÚSKOVÁ (vyskočí na rovné nohy): Ježišikriste! Podáme opravné daňové priznanie... (spamätá sa) Kde som... čo som... (zbadá obálku, znova odpadáva)
SUDCA (zastaví ju): Tak moment, moment! Skôr, ako znova odpadnete, musíte nám niečo vysvetliť!
HÚSKOVÁ (previnilo): Áno, prosím...
SUDCA: Prečo sú peniaze vo vašej kabelke, keď mali byť, podľa slov obvineného, dávno premrhané vo verejných domoch?
HÚSKOVÁ: Ja neviem...
SPRÁVCA (zachraňuje ju): To všetko je strašné nedorozumenie! Pani predsedníčka sa v ten deň chystala na kontrolu pokladne, tak vyzdvihla z archívu všetky účtovné doklady, všakže?
HÚSKOVÁ: Áno, vyzdvihla.
SPRÁVCA: ... a dala ich do presne takej istej obálky, ako neskôr peniaze z večierka. No a večer pod vplyvom... rozrušenia...
HÚSKOVÁ: Áno, rozrušenia z toľkej štedrosti!
SPRÁVCA: ... si obálky zamenila a Púčikovi dala obálku s dokladmi.
HÚSKOVÁ (uľahčene): Tak!
SUDCA: Púčik, a vy ste do tej obálky nepozreli? Nespočítali ste peniaze?
PÚČIK (krúti hlavou, ukazuje na šéfku.)
SUDCA: Verili ste jej... Bože, či ste naivný, veriť svojmu šéfovi!
PÚČIK (pokrčí plecami, skríži ruky – chce ísť späť do väzenia)
SPRÁVCA: Tak to teda pŕŕ! Peniaze sa našli, tým pádom nedošlo k žiadnemu trestnému činu a vy ste voľný! Gratulujem!
38
PÚČIK (vehementne protestuje, chce ísť do basy)
SUDCA: Nič sa nedá robiť, pán Púčik! Či chcete alebo nie, musíte zostať na slobode.
(Nešťastný Púčik sa zrúti na zem.)
OBHAJCA (utešuje ho): Púčik, hore hlavu! Aj horšie veci sa stávajú. Ale som rád, že sa mi podarilo úspešne uzavrieť váš prípad. Veľa šťastia! (potrasie mu ruku a odchádza)
SUDCA (bodro): Takže, prípad je uzavretý, dovolenka volá! Dozorca? (dozorca drieme za stolom) Zobuďte ho niekto!
(Správca šťuchne do dozorcu, ten vyskočí na rovné nohy a podáva hlásenie)
DOZORCA: Počas výkonu mojej služby...
SUDCA (zastaví ho): Pán dozorca...!
DOZORCA (spamätáva sa): Čo som... kde som... Aha! Tak poďte, Púčik! (vyťahuje putá)
SUDCA: Púčik nejde nikam. Je nevinný.
DOZORCA: Nevinný? Takže nejde do basy? (podáva Púčikovi ruku) To mi je ľúto, pán Púčik! Tak dobre som si s vami podebatoval. Tu vás je škoda.
PÚČIK (chytí sa ho ako kliešť)
DOZORCA (s námahou sa ho striasa): Púčik, vzmužte sa! Basa nie je holubník. Nemôže tam vliezť každý, kto by chcel!
SUDCA: Panstvo, do videnia!
(Ukloní sa a odchádza s dozorcom v pätách. Púčik sa rozbehne za nimi do dverí, dozorca ho vystrčí a zabuchne dvere za sebou.
Zronený Púčik sa vracia späť. Zbadá Húskovú, vytiahne kartičku, niečo napíše a podá jej)
HÚSKOVÁ (prečíta): Či vás zoberiem späť, keď ste nevinný? Hanbite sa, Púčik! Takto, takto nás... skompromitovať a vy sa chcete vrátiť? Vaša výpoveď trvá! (opovržlivo pozrie na Zuzanu) A tejto slečne tak isto!
(Hrdo odchádza, správca za ňou.)
SPRÁVCA (obzrie sa, bodro): Zastavte sa, Púčik, za mnou čo najskôr. Dohodneme splátkový kalendár na tie tri tisícky. (uškrnie sa, ukloní sa vo dverách pred šéfkou) Prosím, pani predsedníčka, až po vás. Ja pôjdem až po vás...! (odchádzajú)
39
ZUZANA (nahnevane): Tak vám, pán kolega, pekne ďakujem! (vybehne von dverami)
(Púčik si smutne zoberie kvietok zo stola a zničený vychádza von dverami. Dvere sa za ním samé zaplesknú.)
23.obraz – Ulica
(Púčik, Lojzo, Kačičková)
(Púčik stojí smutne uprostred ulice s kvetom na rukách.)
LOJZO (prichádza, hrká plechovkou): Prispejte ľuďom bez domova... (zbadá Púčika) Á, pán Púčik! Ako sa máme?
PÚČIK (smutne pokrčí plecami)
LOJZO: Hlúpa otázka, čo? Netrápte sa. V živote to tak chodí – raz ste hore a raz dole. Alebo aj naopak. Tak nevešajte hlavu – ak nebude horšie, určite bude lepšie! (vytiahne fľašu čuča) Dajte si radšej vínka!
PÚČIK (odmietavo krúti hlavou)
LOJZO: Viem, že to nie je riešenie, ale poteší to. Tak na vaše! (odpije si, slastne vzdychne) Ech, hneď je život krajší! No, majte sa ako chcete. (skryje fľašu, odchádza hrkajúc plechovkou) Prispejte na vitamíny pre opustené siroty!
(Prikráda sa Kačičková.)
KAČIČKOVÁ (nenápadne na seba upozorňuje zo šera): Pán Púčik! Pán Púčik, haló!
PÚČIK (obzrie sa, zbadá ju. Rezignovane stojí.)
KAČIČKOVÁ (tajnostkársky): Mám pre vás dve správy, pán Púčik. Jednu horšiu, ale tú druhú o to lepšiu. Museli sme vás vyškrtnúť z evidencie klientov. Chápte, tým že ste nevinný, nespĺňate naše kritériá...
PÚČIK (rezignovane si vzdychne)
KAČIČKOVÁ: A teraz tá dobrá správa: rozhodli sme sa, že vás prijmeme do stáleho pracovného pomeru ako hlavného účtovníka!
PÚČIK (neveriacky na ňu hľadí)
KAĆIČKOVÁ: Vaša bezúhonnosť, oddanosť svojmu zamestnávateľovi, ako aj vaše odborné kvality sú nespochybniteľné. (podáva mu ruku) Vitajte v našom kolektíve, Jožko!
40
PÚČIK (naradostene jej trasie rukou)
KAČIČKOVÁ: A to nie je všetko. Rozhodli sme sa prijať aj slečnu Zuzanu. Budete sedieť v jednej kancelárii.
PÚČIK (šťastný sa smeje, chytá sa za hlavu)
KAČIČKOVÁ: Pre náš spolok to bude tá najlepšia reklama. A nech tú starú ropuchu aj roztrhne od zlosti! (rozosmeje sa šialeným smiechom a odchádza.)
Epilóg – Ulica
(Púčik, Lojzo)
(Púčik sa šťastne smeje držiac kvet v náručí.
Zrazu sa kvet rozochveje a začne hrať melódiu „Rozvíjej se poupátko“. Herci sa postupne vytŕčajú nad zadným paravánom a nechápavo hľadia na Púčika.
Púčik šťastne objíma hrajúci kvet, Lojzo medzi divákmi hrkoce plechovkou s mincami.
Pomaly tma.)
KONIEC.
Tisovec, Rimavská Píla 2019
Poznámka: Autor úpravy súhlasí s použitím tohto textu pre potreby ochotníckych súborov, pričom netrvá na autorskej odmene. Týmto zároveň nespochybňuje autorské práva pôvodného autora a jeho dedičov.
Prosba: V prípade inscenovania tohto textu prosím súbor o informáciu o jeho úmysle a o dátume premiéry na adrese: jaroslavlacko@centrum.sk. Ďakujem!
J.L.
